Vzdelávanie národnostných menšín prechádza u nás rôznymi legislatívnymi, ale i systémovými zmenami. Hovoriť o týchto novinkách, mať príležitosť zdieľať vlastné skúsenosti či inšpirovať dobrou praxou sa aktuálne podarilo všetkým zainteresovaným na dvojdňovej odbornej konferencii.

Po viac ako pätnástich rokoch poskytol takúto širokú platformu Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) a podujatím spojil všetkých aktérov národnostného vzdelávania.

Konferencia Zmeny vo vyučovaní v národnostných školách – národnostné jazyky vo vzdelávaní (12. – 13. október 2023, Bratislava) priblížila odborníkom aj pedagógom aktuálne legislatívne a systémové zmeny vo vzdelávaní národnostných menšín na Slovensku. V rámci dvojdňového programu odzneli odborné prednášky, prezentovali sa konkrétne výsledky a pozornosť sa venovala tiež príkladom dobrej praxe či školám, ktoré sa zapojili do pilotného zavádzania nového kurikula.

Iniciátorom konferencie bolo Oddelenie vzdelávania národnostných menšín, NIVaM a organizovala sa v spolupráci so Sekciou národnostného a inkluzívneho vzdelávania ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Daniel Bútora, minister školstva, ktorý prevzal i záštitu nad podujatím, vo svojom príhovore zdôraznil, že v procese tvorby a riadenia vzdelávania je potrebná kontinuita. Na druhej strane, význam synergie a spolupráce podčiarkol Ivan Pavlov, generálny riaditeľ NIVaM. 

Ako uviedol Ivan Pavlov, vzdelávací systém na Slovensku zahŕňa 303 národnostných škôl rôznych druhov a typov. Tieto školy vyučujú deti a žiakov z radov maďarskej, nemeckej, rusínskej, rómskej, ruskej a ukrajinskej menšiny. „Z pohľadu národnostných škôl a tried je prínosom, že aj problematika národnostného vzdelávania sa sústreďuje v rámci jednej organizácie, ktorou je aktuálne práve NIVaM.“  Spolupráca medzi odbormi a oddeleniami pri riešení rôznych úloh je stále aktívnejšia, čím NIVaM potvrdzuje svoj záujem podporovať skvalitňovanie vzdelávania žiakov v národnostných školách a triedach.

Odborné prezentácie boli len jednou časťou dvojdňového programu. Počas prvého dostala širšia diskusia priestor na workshopoch. Prebiehali paralelne a venovali sa dvom odlišným témam. „Jeden z tematických workshopov riešil priamo zmeny vo vyučovaní v národnostných školách s vyučovacím jazykom maďarským. V druhom sme sa zamerali na národnostné jazyky vo vzdelávaní.“

Druhý konferenčný deň patril pilotným školám, ktoré sa zapojili do zavádzania nového kurikula. Skúsenosti „prvých lastovičiek“ prezentovali Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, Zlaté Klasy; ZŠ a MŠ Móra Kóczána s VJM, Zlatná na Ostrove; Základná škola s VJM v Čakanovciach.

Tak, ako národnostné vzdelávanie podporuje kultúrnu rôznorodosť, tak konferencia podporila rôznorodosť prístupov či aktivít a zaujímavé inšpirácie poskytla cez konkrétne príklady dobrej praxe.

„Ambíciou konferencie nebolo vyriešiť všetky problémy, ktoré sa týkajú vzdelávania národnostných menšín. Chceli sme však všetkým otvoriť priestor na odbornú diskusiu. Zmapovať súčasný stav a spoločne identifikovať tie oblasti národnostného školstva, na ktoré by sme sa v budúcnosti mohli cielenejšie sústrediť v rámci ďalších diskusií. Či už pôjde o monotematické semináre, workshopy alebo webináre závisí od požiadaviek jednotlivých národnostných menšín, vždy bude primárnym záujmom skvalitniť národnostné školstvo u nás,“ uzatvorila Gyöngyi Ledneczká, vedúca Oddelenia vzdelávania národnostných menšín, NIVaM.

Zdielať tento článok

Aktualizované 19.10.2023