Slovensko sa už po piatykrát zapojilo do medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov 4. ročníka ZŠ. Do testovania PIRLS 2021 sa zapojilo celkovo 57 krajín celého sveta a 8 samostatných geografických alebo jazykových oblastí v rámci jednej krajiny. Na Slovensku sa do testovania zapojilo 169 základných škôl, 4 841 žiakov (z toho 2 474 dievčat a 2 367 chlapcov), 275 učiteľov týchto žiakov, 165 riaditeľov škôl a cca 4 270 rodičov testovaných žiakov. Priemerný vek testovaných žiakov bol 10,5 roka. Slovenskí žiaci dosiahli lepší výsledok (529 bodov), ako je priemer škály PIRLS (500 bodov), a porovnateľný s priemerom krajín EÚ (527 bodov) aj OECD (528 bodov)[1]. Predmetom výskumu boli aj faktory, ktoré ovplyvňujú školskú úspešnosť žiakov v čitateľskej gramotnosti.

Cyklus PIRLS 2021 sa líši od predchádzajúcich hodnotení PIRLS v niekoľkých ohľadoch. Značné úsilie bolo vynaložené na prechod na inovatívne digitálne hodnotenie s novým skupinovým adaptívnym dizajnom. Zároveň zber údajov PIRLS 2021 prebiehal počas dvoch rokov bezprecedentnej pandémie COVID-19. Vzhľadom na prerušenia vyučovania a zatvorenie škôl v dôsledku pandémie COVID-19 sa zber údajov PIRLS 2021 predĺžil na 22 mesiacov od októbra 2020 do júla 2022. 

VÝSLEDKY Slovenska v čitateľskej gramotnosti v porovnaní s krajinami sveta, OECD a EÚ

Slovenskí žiaci 4. ročníka základných škôl dosiahli v čítaní významne lepší výsledok (529 bodov) než je priemer škály PIRLS (500 bodov), zároveň to znamená porovnateľný výsledok s priemerom zúčastnených krajín EÚ (527 bodov) aj krajín OECD (528 bodov). Porovnateľný výkon ako žiaci SR dosiahli žiaci z Rakúska (530 bodov), Holandska (527 bodov) a Nemecka (524 bodov). V štúdii PIRLS 2021 sa celkovo zúčastnilo 24 krajín EÚ (19 krajín v prvej a tretej fáze) a 28 krajín OECD (22 krajín v prvej a tretej fáze).

TRENDY vo výkone slovenských žiakov v predchádzajúcich cykloch štúdie PIRLS

V PIRLS 2021 sa zachovali metódy merania a podstatná časť obsahu hodnotenia, avšak globálna pandémia vytvorila veľmi odlišné podmienky, ktoré mali vplyv na populáciu žiakov na celom svete. Značné rozdiely v rozsahu a reakcii na pandémiu v jednotlivých krajinách a medzi nimi navzájom znemožňujú v súčasnosti odhadnúť veľkosť vplyvu COVID-19 na vzdelávanie a výsledky žiakov v jednotlivých krajinách. Preto je veľmi dôležité mať pri porovnávaní trendov na zreteli neustále uvedené skutočnosti.

V priebehu dvadsiatich rokov (2001 – 2021) zaznamenávame rastúci trend, na škále PIRLS sa slovenskí žiaci v tomto cykle posunuli o 11 bodov, čo je štatisticky významný nárast. Najvýraznejší nárast (13 bodov) nastal medzi testovaním v roku 2001 a 2006. Výsledky našich žiakov v čítaní sa v posledných štyroch realizovaných cykloch PIRLS 2006, 2011, 2016 a 2021 významne nemenia a zostávajú navzájom porovnateľné.

V rokoch 2006, 2011 a 2021 dosiahli naši žiaci výkon na úrovni priemerného výkonu krajín EÚ a OECD. Hoci výkon slovenských žiakov, zostal v porovnaní s predchádzajúcim cyklom rovnaký, priemerný výkon žiakov v krajinách EÚ aj OECD v porovnaní s predchádzajúcim cyklom v roku 2016 klesol (EÚ aj OECD zhodne o 13 bodov).

Za rizikovú skupinu sú považovaní žiaci, ktorí v danom cykle štúdie nedosiahli priemernú úroveň v čítaní. Na Slovensku predstavuje rizikovú skupinu v čítaní (žiaci s nízkou úrovňou výkonu a žiaci nedosahujúci ani nízku úroveň výkonu) približne 21 % žiakov 4. ročníka základnej školy (v PIRLS 2016 to bolo 19 % žiakov). V priemere krajín EÚ a OECD tvorí túto skupinu 23 % žiakov 4. ročníka základných škôl.

Najvyššiu úroveň v čítaní v PIRLS 2021 dosiahlo u nás 8 % žiakov (v PIRLS 2016 to bolo 10 % žiakov), čo je porovnateľné s priemerom krajín EÚ/OECD (EÚ 8 %, OECD 9 %).

Z hľadiska porovnania výsledkov chlapcov a dievčat môžeme konštatovať, že tak ako vo väčšine zúčastnených krajín, aj u nás dievčatá dosiahli významne lepší výsledok v čítaní v každom cykle štúdie PIRLS v porovnaní s chlapcami. Na Slovensku dosiahli dievčatá (533 bodov) o 8 bodov vyššie skóre ako chlapci (525 bodov).

Čo ovplyvňuje výsledky žiakov?

Socioekonomické a kultúrne zázemie žiakov

Aj v PIRLS 2021 sa potvrdila silná spojitosť medzi výkonom žiaka a sociálnym, ekonomickým a kultúrnym kapitálom jeho rodiny (Socioekonomický index domácnosti – SEI domácnosti), ktorý bol v PIRLS 2021 upravený z indexu Zdroje domáceho prostredia pre učenie, používaného v predchádzajúcich cykloch štúdie PIRLS. Pre tento index bola vypracovaná škála, na ktorej základe vznikli tri kategórie indexu – vysoký SEI, stredný SEI a nízky SEI.

Vo všetkých krajinách bol zistený veľký rozdiel vo výkone žiakov v jednotlivých kategóriách indexu. 32 % slovenských žiakov (42 % žiakov EÚ aj OECD) pochádza z rodín zaradených do kategórie vysoký SEI. Priemerný výsledok slovenských žiakov v uvedenej kategórii bol 566 bodov (EÚ aj OECD 561 bodov). Do kategórie priemerný SEI patrí 48 % našich žiakov (46 % žiakov EÚ aj OECD) a ich priemerné dosiahnuté skóre bolo 532 bodov (EÚ 520 a OECD 519 bodov). V poslednej kategórii – nízky SEI sa nachádza 20 % slovenských žiakov (12 % žiakov EÚ aj OECD) a ich priemerný výkon bol 474 bodov (EÚ aj OECD 479 bodov).

Pri porovnaní SEI jednotlivých participujúcich krajín s porovnateľnými údajmi vidíme, že nižšiu hodnotu indexu SEI v porovnaní so Slovenskom dosiahli 3 krajiny EÚ/OECD (Portugalsko, Bulharsko a Turecko). Taliansko má index SEI na úrovni 10,1 bodu rovnako ako Slovensko. Štatisticky vyšší výkon ako žiaci SR aj napriek nižšiemu SEI dosiahli žiaci Bulharska.

Domáce a školské prostredie žiakov

V PIRLS 2021 sa potvrdzuje, že na výsledky žiakov v čitateľskej gramotnosti pozitívne vplývajú predškolské stimulujúce čitateľské aktivity v rodine. Výkon žiakov,  ktorých rodičia v dotazníku uviedli, že so svojím dieťaťom robili často (49 % žiakov, 541 bodov) rozvíjajúce aktivity, bol významne vyšší v porovnaní so žiakmi, ktorých rodičia uviedli, že takéto aktivity robili niekedy (49 % žiakov, 527 bodov), príp. nikdy či takmer nikdy (2 % žiakov)[2] ich nerobili.

Výsledky tiež ukazujú na pozitívnu súvislosť medzi vzťahom k čítaniu rodičov s výkonom ich detí v čítaní. Rozdiel vo výkone žiakov vo všetkých troch skupinách indexu veľmi rád čítam (32 % žiakov, 554 bodov), do určitej miery rád čítam (47 % žiakov, 528 bodov), nerád čítam (21 % žiakov, 504 bodov) je navzájom signifikantný.

Potešujúcim zistením je, že na Slovensku, tak ako v niektorých ďalších krajinách, sa vyskytuje len veľmi malý počet žiakov (1 % žiakov), ktorých riaditelia sa vyjadrili, že vyučovanie v ich škole je veľmi obmedzené zdrojmi vyučovania; či už sú to všeobecné zdroje školy, alebo zdroje na vyučovanie čítania. Významný rozdiel vo výkone sme zaznamenali u žiakov SR medzi kategóriami indexu veľmi málo obmedzené (35 % žiakov, 540 bodov) a niekedy obmedzené (65 % žiakov, 524 bodov).

Meranie PIRLS sa venovalo aj problémom s disciplínou žiakov prostredníctvom indexu disciplína v škole. Školy, v ktorých sa vyskytujú stredne závažné až závažné problémy s disciplínou žiakov, v SR navštevujú 4 % žiakov a ich dosiahnuté skóre je 504 bodov. Signifikantne významný rozdiel vo výkone bol zaznamenaný u žiakov SR len medzi skupinou žiakov, ktorí navštevujú školy, v ktorých sa nevyskytujú takmer žiadne problémy (74 % žiakov, 536 bodov) s disciplínou, a žiakmi navštevujúcimi školy, v ktorých sa vyskytujú menšie problémy s disciplínou (22 % žiakov, 515 bodov).

Ďalšie informácie o výsledkoch slovenských žiakov v štúdii PIRLS 2021, prehľad výsledkov krajín, ukážky úloh, ktoré žiaci riešili a ďalšie materiály sú zverejnené TU.

Štúdia PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) – Pokrok v medzinárodnej úrovni čitateľskej gramotnosti sa od roku 2001 uskutočňuje v pravidelných päťročných cykloch pod záštitou IEA (International Association for the Evaluation of Educational Achievement) – Medzinárodnej asociácie pre hodnotenie výsledkov vzdelávania.

[1] Pri priemere krajín EÚ/OECD vychádzame len z krajín, ktoré sa do merania zapojili v prvej a tretej fáze realizácie merania a majú porovnateľné údaje.

[2] Keďže výsledky v poslednej kategórii by boli pre SR vyjadrené len pre veľmi malý počet žiakov, štatistické vyhodnotenie by bolo nekorektné, a preto ho neuvádzame.

 

Zdroj foto: www.canva.com

Zdielať tento článok

Aktualizované 16.05.2023