Preskočiť na hlavný obsah

Cookies na NIVAM

Používame základné cookies súbory aby mohla táto stránka fungovať. Taktiež používame dodatočné súbory cookies, akceptovaním súhlasíte s ich používaním.

  1. Domov

Testovanie 9 2023

Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka základných škôl, 4. ročníka gymnázií a tanečných konzervatórií s osemročným vzdelávacím programom a 1. ročníka stredných škôl s päťročným vzdelávacím programom.
Tohtoročné Testovanie 9 absolvovalo takmer 45 tisíc žiakov na 1 639 školách v riadnom termíne 22. a 23. marca 2023 a 330 žiakov v náhradnom termíne 4. a 5. apríla 2023. Zo slovenského jazyka a literatúry dosiahli žiaci priemernú úspešnosť 58,7 %, z maďarského jazyka a literatúry 60,6 % a z matematiky 55,1 %. Aj v tomto roku výsledky poukazujú na veľké regionálne rozdiely na úrovni okresov a signalizujú významný vplyv socioekonomického statusu žiaka na jeho výsledky.

Testovanie 9 2023 sa 22. marca 2023 konalo z predmetov matematika, slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra a 23. marca 2023 z predmetu slovenský jazyk a slovenská literatúra na školách s vyučovacím jazykom maďarským a z ukrajinského jazyka a literatúry na jednej škole s vyučovacím jazykom ukrajinským. V náhradnom termíne
sa realizovalo na vybraných školách v dňoch 4. a 5. apríla 2023.

Testovania sa v tomto školskom roku zúčastnili okrem žiakov 9. ročníka základných škôl
a 4. ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom aj žiaci 4. ročníka tanečných konzervatórií s osemročným vzdelávacím programom a 1. ročníka stredných škôl s päťročným vzdelávacím programom, ktorí boli prijatí na vzdelávanie v strednej škole z ôsmeho ročníka základnej školy, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zúčastniť sa ho mohli aj žiaci vzdelávaní podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.

V riadnom a náhradnom termíne sa testovanie uskutočnilo spolu na  1  639 školách, z toho bolo 1 469 základných škôl, 148 gymnázií, 20 stredných odborných škôl a 2 tanečné konzervatóriá. Z celkového počtu škôl  bolo 1 495 s vyučovacím jazykom slovenským, 126 s vyučovacím jazykom maďarským, 16 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, 1 škola s vyučovacím jazykom ukrajinským a 1 škola s vyučovacím jazykom iným.

V riadnom termíne písalo testy spolu 44 936 žiakov (49,4 % dievčat a 50,6 % chlapcov). Z uvedeného počtu bolo 42 354 žiakov s vyučovacím jazykom slovenským, 2 547 žiakov
s vyučovacím jazykom maďarským, 12 žiakov s vyučovacím jazykom ukrajinským
a 23 žiakov s vyučovacím jazykom iným. Náhradného termínu sa zúčastnilo 330 žiakov.

Testovaných bolo v riadnom termíne 4 385 žiakov so zdravotným znevýhodnením (9,8 %
z celkového počtu testovanej populácie), 980 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (2,2 % z celkového počtu testovaných žiakov), 994 žiakov z rodín poberajúcich príspevok v hmotnej núdzi (2,2 % z celej populácie žiakov), 438 cudzincov (1,0 % z testovanej populácie žiakov) a 53 žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Objektívnosť priebehu testovania zabezpečovali svojou prítomnosťou pedagogickí zamestnanci z iných škôl, ktorí vykonávali externý dozor počas celého priebehu testovania – pri  rozbaľovaní zásielok s testami, počas administrácie v jednotlivých  testovaných skupinách, pri balení odpoveďových hárkov do bezpečnostných obálok aj pri príprave spätnej zásielky.

Výsledky Testovania 9 v školskom roku 2022/2023 – riadny termín

MATEMATIKA

Test z matematiky riešilo 44 831 žiakov. Testovaní žiaci dosiahli celkovú priemernú úspešnosť 55,1 %. Dievčatá riešili test s úspešnosťou 53,4 % a chlapci 56,8 %, rozdiel medzi výsledkom dievčat a chlapcov nie je vecne významný.

Na základných školách písalo test z matematiky 40 280 žiakov (89,8 % z testovanej populácie žiakov) s priemernou úspešnosťou 53,4 %. Vo výsledkoch žiakov základných škôl z matematiky sú medzi krajmi navzájom výsledky porovnateľné, mierne vecne významne lepšie výsledky v porovnaní s priemerom základných škôl dosiahli len žiaci Bratislavského kraja s priemernou úspešnosťou 59,1 %.

Na ostatných, teda stredných školách (t. j. gymnáziách a tanečných konzervatóriách s osemročným vzdelávacím programom a stredných školách s päťročným vzdelávacím programom) písalo test z matematiky spolu 4 551 žiakov (10,2 % z testovanej populácie žiakov) s priemernou úspešnosťou 70,0 %. Mierne vecne významne lepšie výsledky dosiahli žiaci Bratislavského kraja s úspešnosťou 74,2 %, mierne horšie výsledky dosiahli žiaci Košického kraja s priemernou úspešnosťou 64,6 % a najslabšie výsledky, na úrovni strednej miery významnosti, dosiahli žiaci Banskobystrického kraja s priemernou úspešnosťou 63,3 %.

Celoslovenské výsledky žiakov z matematiky v Testovaní 9 2023 podľa okresov sú uvedené v Prílohe 1.1. Regionálne rozdiely vo výkone žiakov z matematiky sa preukázali
aj na úrovni okresov. Najúspešnejší v matematike boli  žiaci z okresu Bratislava I,
ktorí dosiahli úspešnosť 69,3 %, ich výsledky sú  silne vecne významne lepšie
ako celoslovenský priemer. Žiaci z okresov Bratislava II, Bratislava IV a Bratislava III dosiahli výsledky stredne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer. Výsledky silne vecne významne horšie ako celoslovenský priemer sú v okresoch: Rimavská Sobota a Gelnica. V okresoch Rožňava, Kežmarok, Veľký Krtíš, Stropkov, Košice – okolie, Vranov nad Topľou, Trebišov, Revúca,  Svidník, Lučenec, Michalovce a Krupina sme zaznamenali výsledky z matematiky stredne vecne významne horšie ako celoslovenský priemer. Okrem okresu Krupina majú všetky okresy so silne a stredne vecne významne horšími výsledkami viac ako 5 % podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo viac ako 5 % podiel žiakov z rodín v hmotnej núdzi (pre polovicu z týchto okresov sú príznačné oba javy).

Prehľad rozdelenia žiakov základných škôl do piatich výkonnostných skupín v teste z matematiky na úrovni krajov uvádzame v Prílohe 2. Pri rozdelení žiakov základných škôl podľa výsledkov v teste z matematiky do piatich výkonnostných skupín bolo preukázané,
že najväčší podiel najúspešnejších žiakov (úspešnosť viac ako 80 % v teste)
je v Bratislavskom kraji (19,7 %). Naopak, najmenší podiel najúspešnejších žiakov je v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji (12,7 %). Najväčší podiel žiakov, ktorí v teste dosiahli slabé a veľmi slabé výsledky (úspešnosť do 40 % v teste), je v Košickom kraji (42,1 %), Banskobystrickom kraji (40,6 %) a Prešovskom kraji (40,2 %). V uvedených krajoch s najvyšším podielom najmenej úspešných žiakov bolo zároveň aj najväčšie zastúpenie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia – v Prešovskom kraji to bolo 5,8 % z celkového počtu žiakov v kraji, v Košickom kraji 4,8 % a v Banskobystrickom kraji 3,9 %. Prehľad rozdelenia žiakov základných škôl do piatich výkonnostných skupín na úrovni okresov uvádzame v Prílohe 3.

Pri rozdelení žiakov stredných škôl do piatich výkonnostných skupín podľa výsledkov v teste z matematiky sa potvrdzuje, že najväčší podiel najúspešnejších žiakov (s úspešnosťou viac ako 80 %) je v Bratislavskom kraji (40,4 %).  Najmenší podiel najúspešnejších žiakov
je v Banskobystrickom (19,0 %) a Košickom kraji (22,8 %). Stredné školy s najväčším podielom žiakov s úspešnosťou do 40 % v teste z matematiky sa podobne
ako pri základných školách nachádzajú  v Košickom (14,6 %), Banskobystrickom (13,7 %)
a Prešovskom kraji (11,8 %). V ostatných krajoch predstavuje podiel takýchto žiakov menej ako 9 % z testovaných žiakov v príslušnom kraji. Bližšie informácie o rozdelení žiakov stredných škôl do piatich výkonnostných skupín uvádzame v Prílohe 4.

Na základe rozdelenia žiakov základných škôl a stredných škôl do 4 výkonnostných skupín
(1 – najnižšia výkonnostná skupina, 4 – najvyššia výkonnostná skupina žiakov) podľa výsledku v teste z matematiky sa ukazujú značné rozdiely medzi výsledkami žiakov podľa druhu školy. Grafické znázornenie rozdielov vo výkonnostných skupinách je uvedené v Prílohe 5. Najvyššiu výkonnostnú skupinu (najúspešnejší žiaci v teste) tvorí na základných školách 22,4 % žiakov, na stredných školách je to 45,7 % žiakov. Najnižšiu výkonnostnú skupinu (najmenej úspešní žiaci v teste) tvorí na základných školách 30,1 % žiakov a na stredných školách 6,4 % žiakov.

Z celkového počtu žiakov stredných škôl bolo  4 235 žiakov gymnázií (t. j. 4. ročníka gymnázií s osemročným alebo 1. ročníka gymnázií s päťročným vzdelávacím programom),
čo je 9,4 % z testovanej populácie žiakov. Žiaci gymnázií dosiahli priemernú úspešnosť
71,2 %. Na gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom riešilo test z matematiky
2 296 žiakov 4. ročníka (5,1 % z testovanej populácie žiakov) s priemernou úspešnosťou 76,3 %. Na gymnáziách s päťročným vzdelávacím programom riešilo test z matematiky
1 939 žiakov 1. ročníka (4,3 % z testovanej populácie žiakov) s priemernou úspešnosťou 65,3 %.

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

Test zo slovenského jazyka a literatúry písalo 42 383 žiakov na 1 506 školách. Testovaní žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 58,7 %. Dievčatá dosiahli v teste úspešnosť 61,3 % a chlapci 56,1 %. Výsledok dievčat a chlapcov je porovnateľný.

Na základných školách písalo test zo slovenského jazyka a literatúry 37 892 žiakov (89,4 % z testovanej populácie žiakov) s priemernou úspešnosťou 57,3 %. V teste zo slovenského jazyka a literatúry sú výsledky žiakov základných škôl vo všetkých krajoch porovnateľné 
na úrovni celoslovenského priemeru, medzi krajmi nie sú významné rozdiely.

Na stredných školách písalo test zo slovenského jazyka a literatúry 4 491 žiakov (10,6 % z testovanej populácie žiakov) s priemernou úspešnosťou 70,7 %. Výsledky žiakov stredných škôl zo slovenského jazyka a literatúry sú medzi krajmi navzájom porovnateľné, mierne vecne významne horšie výsledky v porovnaní s priemerom stredných škôl dosiahli iba žiaci Košického kraja s priemernou úspešnosťou 67,3 %.

Z celkového počtu žiakov stredných škôl písalo test zo slovenského jazyka a literatúry 4 174 žiakov gymnázií (9,8 % z testovanej populácie žiakov) s priemernou úspešnosťou 71,6 %.
Z nich bolo 2 234 žiakov 4. ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom (5,3 % z testovanej populácie žiakov) a dosiahli priemernú úspešnosť 74,6 %. Na gymnáziách s päťročným vzdelávacím programom písalo test zo slovenského jazyka a literatúry 1 940 žiakov 1. ročníka (4,6 % z testovanej populácie žiakov) s priemernou úspešnosťou 68,2 %.

Výsledky celej populácie testovaných žiakov zo slovenského jazyka a literatúry v Testovaní 9 2023 podľa okresov sú uvedené v Prílohe 1.2. Najúspešnejší zo slovenského jazyka a literatúry boli žiaci z okresov Bratislava I (úspešnosť 68,0 %), Bratislava II (úspešnosť 67,5 %), Bratislava IV (úspešnosť 66,8 %) a Banská Bystrica (úspešnosť 64,9 %),  ktorých výsledky sú stredne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer. Výsledky stredne vecne významne horšie ako celoslovenský priemer dosiahli žiaci v okresoch Gelnica, Kežmarok, Rimavská Sobota, Sabinov, Trebišov, Košice – okolie, Revúca, Rožňava, Svidník, Lučenec a Levoča. Okrem okresu Levoča majú všetky okresy so stredne vecne významne horšími výsledkami viac ako 5 % podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo viac ako 5 % podiel žiakov z rodín v hmotnej núdzi (pre väčšinu z týchto okresov
sú príznačné oba javy).

MAĎARSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

Test z maďarského jazyka a literatúry písalo 2 542 žiakov na 139 školách. Testovaní žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 60,6 %. Dievčatá dosiahli úspešnosť 63,1 % a chlapci 58,2 %. Výsledok dievčat je porovnateľný s výsledkom chlapcov. Výsledky stredne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer dosiahli žiaci 4 škôl Bratislavského kraja (68,8 %). Mierne vecne významne horšie výsledky dosiahli žiaci Košického (54,5 %) a Banskobystrického kraja (54,8 %). Ďalšie informácie o výsledkoch jednotlivých okresov z maďarského jazyka
a literatúry uvádzame v Prílohe 1.3.

SLOVENSKÝ JAZYK A SLOVENSKÁ LITERATÚRA

Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry písalo 2 538 žiakov zo 139 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Testovaní žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 59,4 %. Dievčatá dosiahli úspešnosť 63,5 % a chlapci 55,5 %, výsledky sú porovnateľné. Výsledky silne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer dosiahli žiaci 4 škôl Bratislavského kraja (80,7 %). Bližšie informácie o výsledkoch okresov zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry uvádzame v Prílohe 1.4.

UKRAJINSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

Test z ukrajinského jazyka a literatúry písalo na jednej základnej škole 12 žiakov s priemernou úspešnosťou 53,8 %.

Zverejnenie výsledkov a prezentácia podrobných informácií o výsledkoch Testovania 9 2023

Viac informácií o výsledkoch Testovania 9 2023 nájdete TU.

Výsledky škôl z Testovania 9 2023 budú zverejnené na portáli Výsledky testovaní
najneskôr 22. 6. 2023.

Zoznam príloh

Príloha 1.1

Výsledky žiakov v Testovaní 9 2023 podľa okresov v teste z matematiky

Príloha 1.2

Výsledky žiakov v Testovaní 9 2023 podľa okresov v teste zo slovenského jazyka a literatúry

Príloha 1.3

Výsledky žiakov v Testovaní 9 2023 podľa okresov v teste z maďarského jazyka a literatúry

Príloha 1.4

Výsledky žiakov v Testovaní 9 2023 podľa okresov v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry

Príloha 2

Podiel žiakov ZŠ v piatich výkonnostných skupinách podľa úspešnosti v teste z matematiky podľa krajov

Príloha 3

Podiel žiakov ZŠ v piatich výkonnostných skupinách podľa úspešnosti v teste z matematiky podľa okresov

Príloha 4

Podiel žiakov SŠ v piatich výkonnostných skupinách podľa úspešnosti v teste z matematiky podľa krajov

Príloha 5

Výsledky žiakov z matematiky v Testovaní 9 2023 podľa štyroch výkonnostných skupín a druhu školy

Zoznam skratiek použitých v prílohách

BA

Bratislavský kraj

BB

Banskobystrický kraj

KE

Košický kraj

N

počet žiakov

NR

Nitriansky kraj

PO

SR

Prešovský kraj

Slovenská republika

SŠ

stredná škola

TN

Trenčiansky kraj

TT

Trnavský kraj

ZA

Žilinský kraj

ZŠ

základná škola

 

Ilustračný obrázok: canva.com

Študijná návšteva v Oslo úspešne napreduje

Slovenskí pedagógovia práve v týchto dňoch diskutujú o problematike ľudských práv a demokratického občianstva. Spolu s lektormi z EWC realizujú aktivity zamerané na rozvoj kompetencií, diskutujú a vymieňajú si svoje skúsenosti. Pedagógovia z celého Slovenska získavajú prehľad o tom, ako sa pristupuje na rôznych pracoviskách k problematike ľudských práv.

Vzdelávacie tréningy sú zamerané na témy, ako je diskriminácia, predsudky spoločnosti voči inakosti. Ďalej rezonuje problematika implementácie demokracie a ľudských práv do vzdelávania, ako aj možnosti uplatňovania modelu celoškolského prístupu.

Najsilnejším zážitkom pre účastníkov študijnej návštevy bol seminár v Centre 22. júla. Centrum bolo zriadené ako reakcia na tragické udalosti, ktoré sa odohrali v centre Oslo a na ostrove Utøya dňa 22. júla 2011. Tento tragický čin otriasol celou krajinou, ale aj za hranicami Nórska. Obyvatelia krajiny odpovedali na tento tragický čin symbolicky červenými ružami a odkazom: “ If one man can cause so much evil, imagine how much love we can create together.“/“Ak jeden človek môže spôsobiť toľko zla, predstavte si, koľko lásky môžeme spolu vytvoriť.“ Na celom svete registrujeme veľa teroristických útokov, a preto je potrebné intenzívnejšie sa zaoberať otázkami demokracie a ľudských práv aj v školách.

“V ďalších dňoch účastníci študijnej návštevy budú mať možnosť spoznať Rómske centrum. Absolvujú tréningy, ktoré im poskytnú poznatky o vzdelávaní rómskych žiakov a práci s rómskymi komunitami. Ďalším bodom programu bude návšteva obce Lorenskog, kde nás príjme starosta a oboznámi účastníkov študijnej návštevy so systémom práce s rómskou komunitou,“ uviedol projektový manažér Jozef Facuna. Na záver študijnej návštevy účastníci s lektormi zhodnotia vzdelávanie a zosumarizujú námety na implementáciu získaných poznatkov a kompetencií v pedagogickej praxi.

Na otázku, čo ste sa dozvedeli v priebehu vzdelávania a ako plánujete implementovať získané poznatky v praxi, účastníci odpovedali:

Zuzana D.: “Oslovila ma téma inkluzívnej školy a príklady toho, ako môžeme vytvoriť demokratické prostredie v škole. Využijem konkrétne aktivity so žiakmi na hodinách pri výchove k demokracii a budem intenzívnejšie zapájať žiakov, rodičov, kolegov do rozhodovania o živote školy.“

Alena J.: “Zaujala ma téma priamej a nepriamej diskriminácie a dôležitosť prepojenia kurikula s metodikou spolu s mimoškolskými komunitami. Takisto téma spolupráce rodič + učiteľ + žiak + vedenie školy. Pomenovanie problémov v kolektíve, ich analýza a návrh riešení. Zapojiť vedúcich predmetových komisii a metodických združení, vedúcich pracovníkov a motivovať kolegov a kolegyne pre implementáciu nových metód.”

Veronika B.: “Osvojila som si množstvo vedomostí a praktických zručností a spoznala metodické postupy využiteľné v praxi pri zavádzaní inkluzívnych a demokratických princípov v školskom zariadení. V rámci výmeny skúseností som mala možnosť porovnať a spoznať situáciu v rôznych typoch zriadení naprieč Slovenskom aj v zahraničí (Rumunsko, Nórsko), čo je veľmi motivujúce a určite to využijem vo svojej praxi. Teoreticky základ a praktické zručnosti využijem pri výkone mojej profesie. Pokúsim sa získať pre participáciu žiakov a rodičov, tiež kolegov, ktorým sprostredkujem získané zážitky a skúsenosti zo študijnej návštevy. Mojím cieľom je aktívna transformácia školy smerom k inkluzívnej a demokratickej škole.”

Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) v spolupráci s Európskym Wergeland Centrom (EWC) organizuje študijnú návštevu v Oslo. Cieľom študijnej návštevy je podpora inkluzívneho a demokratického vzdelávacieho procesu v školách. Študijná návšteva plánovaná od 01. 06 do 06. 06. 2023 je súčasťou preddefinovaného projektu „Inovatívne vzdelávanie učiteľov s cieľom zvýšiť ich interkultúrne kompetencie vo vzdelávacom procese rómskych žiakov” známeho pod sloganom „Spolu s Rómami dosiahneme viac“ v rámci programu Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov financovaného z nórskych grantov a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

 

                  

Celoštátne kolo súťaže POZNAJ SLOVENSKÚ REČ po prvýkrát v histórii súťaže v Bratislave

Celoštátne kolo súťaže POZNAJ SLOVENSKÚ REČ, ktorej gestorom je Národný inštitút vzdelávania a mládeže, sa po prvýkrát v histórii uskutoční v  Bratislave.

Organizátorom Celoštátneho kola je Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím Svrčia 6 a samotná súťaž sa uskutoční vo štvrtok, 8. júna 2023.

Cieľom súťaže je rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov, najmä komunikatívne, osobné, sociálne a občianske kompetencie a kompetenciu vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry a rozvíjať komunikatívne schopnosti a návyky, aby žiaci získali kvalitnú jazykovú kompetenciu, t. j. schopnosť primerane reagovať v rozličných jazykových situáciách.

Viac o súťaži:

Poznaj slovenskú reč patrí k súťažiam s najdlhšou tradíciou. V školskom roku 2022/2023 sa koná už 43. ročník. Súťaž je jednou z foriem dobrovoľnej záujmovej činnosti žiakov, ktorá sa využíva ako dôležitý výchovno-vzdelávací prostriedok v procese skvalitňovania jazykovej pripravenosti žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským a jej obsahová náplň vyplýva z cieľov obsiahnutých v platných pedagogických dokumentoch.

Organizácia súťaže:

Celoštátne kolo riadi celoštátna odborná komisia menovaná MŠVVaŠ SR, organizačne zabezpečuje a koordinuje organizačný výbor menovaný generálnym riaditeľom NIVaM. NIVaM garantuje kvalitu po obsahovej stránke: menuje zostavovateľov súťažných úloh a odborné poroty. Do celoštátneho kola postúpia prví traja z krajských kôl.

Celoštátne kolo súťaže sa uskutoční v Bratislave v Spojenej škole internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím Svrčia 6 v dňoch 7. až 9. júna 2023.

 

Informácie o súťaži

Pozvánka a program súťaže

 

ZÁVEREČNÁ SPRÁVA CELOŠTÁTNEJ SÚŤAŽE „POZNAJ SLOVENSKÚ REČ“

Celoštátne kolo súťaže Poznaj slovenskú reč – vyhodnotenie 

 

 

Školské knižnice môžu byť bezpečnými miestami i priestorom na osobnostný rozvoj žiakov

Školské knižnice môžu byť miestami prijatia, bezpečia, rozvoja talentov i čitateľskej gramotnosti. Týmito myšlienkami začínala Konferencia školských knižníc, ktorá sa konala 17.5.2023 vo Zvolene a organizoval ju Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Nosnou témou konferencie bola budúcnosť školských knižníc. 

“Mnohé školy už dnes disponujú priestorom, ktorý môžeme otvoriť aktuálnym potrebám žiakov. Ak chceme rozvíjať potenciál mladých ľudí a vytvoriť im bezpečné miesto, kde sa cítia dobre, školská knižnica je tým ideálnym dostupným priestorom, ktorý na tieto účely môžeme využiť,” hovorí Tomáš Horváth, riaditeľ odboru podpory neformálneho vzdelávania Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, ktorý otvoril konferenciu vo Zvolene a vyzdvihol potrebu spoločného zamýšľania sa nad zefektívnením fungovania školských knižníc. 

Na Slovensku má z celkového počtu 3052 základných a stredných škôl zriadenú školskú knižnicu 1525 z nich. Najväčší počet školských knižníc v pomere ku zriadeným školám mal Trenčiansky kraj (63 %). Školské knižnice evidovali v roku 2022 takmer 6 miliónov knižničných jednotiek. Na dopad fungovania školských knižníc však nevplýva iba objem knižničného fondu v správe školy, ale aj dostupnosť a atraktívnosť priestoru školskej knižnice. 

Odborníčka z Katedry regionálnych vied a manažmentu Technickej univerzity v Košiciach, doc. Ing. Miriam Šebová, PhD., jedna z rečníčok konferencie, objasňuje pozitívne príklady zo zahraničia. „V krajinách s lepšou čitateľskou gramotnosťou ako sú Fínsko, Švédsko alebo Poľsko sú školské knižnice v centre politík na podporu čítania. Školské knižnice sú v nich nielen integrálnou súčasťou vzdelávania, ale aj komunitnými centrami, ktoré prepájajú žiakov, rodičov, miestnu komunitu a verejné knižnice. Na Slovensku potrebujeme systémovo rozvíjať školské knižnice, aby sme dokázali zvrátiť negatívny trend poklesu čitateľskej gramotnosti.”

Podľa medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov a žiačok 4. ročníka ZŠ PIRLS sú slovenské deti výkonom na úrovni priemeru krajín EÚ a OECD. Na Slovensku však pribúda podiel detí, ktoré sú v rizikovej skupine – kým v roku 2016 tvorili 19%, podľa aktuálnych výsledkov je v rizikovej skupine už 21% žiakov a žiačok. Čitateľskú gramotnosť 15-ročných sleduje ďalšie medzinárodné testovanie známe ako PISA. Podľa toho je na konci základnej školy v rizikovej skupine až tretina mladých.

Knižnice už dávno nie sú iba miestom výpožičky kníh. Vie o tom aj Roman Večerek, riaditeľ Oravskej knižnice Antona Habovštiaka a predseda odbornej skupiny pre edičnú činnosť a marketing knižníc Slovenskej asociácie knižníc. „Všetci účastníci aj prednášajúci konferencie sa zhodli na tom, že školské knižnice potrebujú reformu, ktorá ich prispôsobí dnešnej dobe. Ako hlavné motto sa niesla myšlienka vybudovania bezpečného miesta pre všetkých. Obrovský prínos čítania na mladých ľudí je absolútnou prioritou, ktorú by mali školské knižnice sledovať. Transformácia školských knižníc na miesta, kde by mladí ľudia mohli v bezpečí tráviť čas, venovať sa voľnočasovým aktivitám a hravou formou prispievať k svojmu vzdelávaniu, bola témou nie len workshopov, ale aj panelovej diskusie. Voľnosť, otvorený prístup, inklúzia a veľa podobných tém sa neustále opakovali. Tiež sieťovanie a prepájanie rôznych inštitúcií na ich fungovaní. Viacerí účastníci sa zhodli na probléme kto a za čo by takúto transformáciu pripravil. Verím, že je možnosť postaviť prípravný tím a pripraviť akúsi koncepciu a pilotný projekt. Možnosti školských knižníc sú obrovské,” vysvetľuje Roman Večerek.   

Odborníci, ktorí sa zúčastnili konferencie, sú pripravení podporiť tvorenie novej vízie školských knižníc. V panelovej diskusii sa prepájali myšlienky spolupráce a nastavenia celonárodnej podpory pre školské knižnice, ktoré sa môžu transformovať podľa aktuálnych potrieb na vzdelávanie i duševné zdravie žiakov. 

Konferencie sa zúčastnila aj Pavlína Mazáčová z Katedry informačních studií a knihovnictví na Masarykově univerzitě. „Pojďme společně uskutečňovat vizi školní knihovny jako místa důvěry, přijetí a příležitostí pro každého žáka, jako prostoru celoživotního učení, kreativity a radosti prožívané nad literárními příběhy v knihách i nad příběhy naší společné každodennosti,” vyzýva k spolupráci Pavlína Mazáčová.  

Konferenciu školských knižníc organizoval Národný inštitút vzdelávania a mládeže s partnerskou podporou Mesta Zvolen. 

Pozrite si video s krátkym zostrihom kľúčových myšlienok, ktoré odzneli na Konferencii školských knižníc.

Zelený certifikát pre Národný inštitút vzdelávania a mládeže

Národný inštitút vzdelávania a mládeže získal Zelený certifikát, ktorý každoročne udeľuje spoločnosť Sewa, za zabezpečenie ekologickej recyklácie a spracovanie elektroodpadu a prenosných akumulátorov.

Zdroj: ilustračná foto: www.pexels.com

Možnosti podpory zo strany odborných zamestnancov v centrách poradenstva a prevencie pri adaptácii žiakov z Ukrajiny

Po roku od začiatkov zaraďovania žiakov z Ukrajiny sa školy začínajú častejšie obracať na odbornú pomoc CPP pri ťažkostiach v správaní a v učení detí odídencov, v poradenstve pre žiakov ale aj rodičom, preto sme sa na webinári zaoberali tým, ako môžu odborní zamestnanci poskytnúť efektívnu podporu pri tvorbe bezpečného prostredia a klímy v triedach na školách ktoré začleňujú deti cudzincov. Podpora zo strany CPP sa môže líšiť v závislosti od toho, či na danej škole pôsobí alebo nepôsobí školský podporný tím.

 

Dozviete sa tiež, čo napomáha v poradenstve žiakov odídencov, ako môže CPP napomôcť k lepšej adaptácii žiakov odídencov, zvládaniu ťažkostí v učení a správaní s ohľadom na prípadnú jazykovú bariéru a trauma informovaný prístup vo vzdelávaní a poradenstve.

 

Na webinári sme sa venovali nasledujúcim témam:

– čo napomáha v poradenstve žiakov odídencov, ako môže CPP napomôcť k lepšej adaptácii žiakov odídencov, zvládaniu ťažkostí v učení a správaní

– porozumenie dôvodom, prečo sa niektoré deti odídencov adaptujú ťažšie

– trauma informovaný prístup a poradenstvo pri jazykovej bariére

– ako scitlivovať pedagogických zamestnancov a školské podporné tímy a podporiť budovanie bezpečia a pozitívnej klímy v triede

– aké diagnostické nástroje môžu odborní zamestnanci CPP používať v diagnostike

– o čo sa môžu v diagnostike oprieť, ak na Slovensku nemáme štandardizované testy pre deti cudzincov

– možnosti a limity diagnostiky ťažkostí v správaní, v učení, v emocionálnych ťažkostiach, v kariérovom poradenstve, v školskej pripravenosti a pod.

 

Webinár sa konal: 9. mája 2023 9.00-11.30

Lektorka: Mgr. Eva Krupová školská psychologička, psychologička so skúsenosťami s prácou s deťmi cudzincov

Webinár si môžete pozrieť TU.

MATURITA 2023 Výsledky externej časti maturitnej skúšky

V období od 22. mája do 9. júna 2023 absolvujú maturanti ústne skúšky. Pred odchodom na akademický týždeň sa dozvedeli svoje výsledky z maturitných testov. V tomto školskom roku maturuje vyše 40 tisíc žiakov zo 690 škôl, z toho 36 % tvoria žiaci gymnázií a takmer 59 % žiaci stredných odborných škôl. Všetci maturanti v marci (v prípade náhradného termínu v apríli) povinne absolvovali test a písomnú prácu z vyučovacieho jazyka a cudzieho jazyka. Zo slovenského jazyka a literatúry písomne maturovalo 91 % žiakov. Zo skupiny cudzích jazykov najviac žiakov maturovalo z anglického jazyka – 86,7 %, ďalšie dva najviac zastúpené jazyky boli nemecký jazyk – 2,4 % a ruský jazyk – 1,3 %. Z matematiky písomne maturovalo 11,3 % všetkých maturantov.

V školskom roku 2022/2023 v riadnom a náhradnom termíne písomne maturovalo spolu 40 542 žiakov, z toho bolo 2 411 žiakov so zdravotným znevýhodnením (5,9 % zo všetkých zúčastnených žiakov). Do písomných maturít sa v tomto školskom roku zapojilo 690 stredných škôl, z toho bolo 626 s vyučovacím jazykom slovenským, 38 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, 25 s vyučovacím jazykom maďarským a jedna škola s vyučovacím jazykom ukrajinským.

Riadny termín externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa konal v dňoch 14. – 17. marca 2023 a zúčastnilo sa na ňom 40 448 žiakov. Náhradný termín písomných maturít, ktorý sa konal 3. – 5. apríla 2023, absolvovalo 134 žiakov stredných škôl.

Žiaci písomne absolvovali maturitu v dvoch častiach: externú časť maturitnej skúšky (EČ MS), ktorú predstavoval centrálne zadávaný a centrálne vyhodnocovaný test, a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky (PFIČ MS), ktorú tvorila slohová písomná práca na danú tému (vyučovacie jazyky) a písomná práca na štruktúrované zadanie (slovenský jazyk a slovenská literatúra a cudzie jazyky). Výsledné hodnotenia týchto častí sa na vysvedčení o maturitnej skúške uvádzajú v percentách úspešnosti a v prípade EČ MS aj v percentile. Témy a zadania PFIČ MS boli centrálne zadávané, práce žiakov vyhodnocovali učitelia na základe jednotných hodnotiacich pokynov a kritérií, ktoré vypracoval NIVaM. Ak si žiak zvolil matematiku ako maturitný predmet, písomne absolvoval iba externú časť maturitnej skúšky.

Výsledky prezentované v ďalšej časti sa vzťahujú na súbor žiakov, ktorí písali riadny termín.

Z celkového počtu testovaných žiakov v riadnom termíne bolo 14 600 žiakov z gymnázií (36,1 %), 23 755 žiakov zo stredných odborných škôl (58,7 %), 1 027 žiakov zo škôl umeleckého priemyslu (2,5 %), 683 žiakov zo stredných športových škôl (1,7 %) a 383 žiakov z konzervatórií (0,9 %).

Žiaci písali EČ MS z vyučovacích jazykov, a to 36 909 žiakov z predmetu slovenský jazyk a literatúra na školách s vyučovacím jazykom slovenským a na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín 1 541 žiakov z predmetu maďarský jazyk a literatúra a 28 žiakov z ukrajinského jazyka a literatúry. 1 542 žiakov na školách s vyučovacím jazykom maďarským zároveň absolvovalo aj test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry.

Každý žiak povinne maturoval z jedného cudzieho jazyka – na výber bol anglický, nemecký, ruský, francúzsky, španielsky a taliansky jazyk. Žiaci z gymnázií povinne maturujú z cudzieho jazyka na vyššej úrovni obťažnosti – úroveň B2. Žiaci zo stredných odborných škôl, stredných športových škôl, konzervatórií a škôl umeleckého priemyslu si môžu vybrať medzi úrovňami B1 (nižšia) a B2 (vyššia úroveň). Žiaci bilingválnych stredných škôl, ktoré nemajú uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, povinne maturujú na jazykovej úrovni C1. Spomedzi cudzích jazykov si žiaci najviac volili maturitnú skúšku z anglického jazyka – vyše 95,8 % z počtu 36 571 maturantov z cudzích jazykov; nasleduje nemecký jazyk, ktorý si vybralo 2,7 % maturantov z cudzích jazykov, ruský jazyk – 1,4 %; z francúzskeho jazyka na úrovni B2 maturovalo 10 žiakov, zo španielskeho jazyka na úrovni B2 maturovali štyria žiaci a najmenej žiakov maturovalo z talianskeho jazyka na úrovni B2 (1 žiak).

Žiaci z gymnázií si môžu vybrať matematiku ako voliteľný alebo ako dobrovoľný maturitný predmet. Žiaci zo stredných odborných škôl si môžu matematiku voliť iba ako dobrovoľný maturitný predmet. Externú časť maturitnej skúšky z matematiky vykonalo 4 575 žiakov (11,3 % všetkých maturantov), z toho 3 317 žiakov ako voliteľný predmet a 1 258 žiakov ako dobrovoľný predmet.

Žiaci, ktorí neuspeli v externej časti maturitnej skúšky, resp. v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky v riadnom (marcovom) či náhradnom (aprílovom) termíne, majú možnosť zopakovať túto časť maturitnej skúšky v opravnom termíne. Rovnako žiaci, ktorí pre chorobu alebo iný vážny dôvod nemohli maturovať ani v marci, ani v apríli, môžu sa prihlásiť na náhradný septembrový termín. Opravný a náhradný termín externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa bude konať v dňoch 5. – 8. septembra 2023. Na túto skúšku sa žiaci môžu prihlásiť riaditeľovi školy do 30. júna 2023.

Výsledky externej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2022/2023 – riadny termín

Slovenský jazyk a literatúra

Test zo slovenského jazyka a literatúry písalo 36 909 žiakov. Žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 55,0 %.

Priemerná úspešnosť žiakov gymnázií bola 68,4 %, z toho žiakov gymnázií so 4-ročným štúdiom 67,6 %, s 5-ročným štúdiom 68,7 % a žiaci gymnázií s 8-ročným štúdiom mali úspešnosť 70,7 %, pričom rozdiely medzi týmito úspešnosťami nie sú vecne významné. Žiaci stredných odborných škôl dosiahli významne nižšiu priemernú úspešnosť ako gymnazisti – 47,9 %, žiaci stredných športových škôl dosiahli priemernú úspešnosť 50,0 %, žiaci konzervatórií uspeli v priemere na 53,5 % a žiaci škôl umeleckého priemyslu dosiahli priemernú úspešnosť 51,5 %.

Z hľadiska zriaďovateľa cirkevné školy (8,1 % maturantov zo SJL) dosiahli lepšie výsledky  – 62,6 % na úrovni strednej vecnej významnosti ako súkromné školy – 50,2 % (9,4 % maturantov zo SJL). Výsledky škôl na úrovni krajov sú porovnateľné navzájom, a aj s národným priemerom.

Úspešnosť nižšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne dosiahlo 3 771 žiakov (10,2 % maturantov z predmetu slovenský jazyk a literatúra); z toho bolo 105 gymnazistov.

Z hľadiska obsahu testu boli žiaci najmenej úspešní v jazykovej zložke (gymnáziá s priemernou úspešnosťou 66,2 %, stredné odborné školy s priemernou úspešnosťou 45,6 %); úspešnejší boli v úlohách, v ktorých používali zručnosť čítanie s porozumením, pričom gymnazisti dosiahli v tejto oblasti priemernú úspešnosť 68,9 % a žiaci stredných odborných škôl 50,3 %, a v úlohách patriacich do literárnej zložky (gymnáziá s priemernou úspešnosťou 71,1 %, stredné odborné školy s priemernou úspešnosťou 50,0 %) .

Maďarský jazyk a literatúra (školy s vyučovacím jazykom maďarským)

Test z maďarského jazyka a literatúry písalo 1 541 žiakov. Priemerná úspešnosť testu bola 51,0 %. Žiaci gymnázií dosiahli vyššiu priemernú úspešnosť (62,0 %) ako žiaci stredných odborných škôl (44,2 %) na úrovni silnej vecnej významnosti.

Z hľadiska zriaďovateľa cirkevné (4,7 % maturantov z MJL), súkromné (17,4 % maturantov z MJL) aj štátne školy (77,9 % maturantov z MJL) dosiahli porovnateľné výsledky a rozdiely neboli vecne významné. Z hľadiska krajov tiež možno výsledky považovať za porovnateľné.

Úspešnosť nižšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne dosiahlo 193 žiakov (12,5 % maturantov predmetu maďarský jazyk a literatúra).

Slovenský jazyk a slovenská literatúra (školy s vyučovacím jazykom maďarským)

Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry písalo 1 542 žiakov. Priemerná úspešnosť testu bola 52,5 %. Žiaci gymnázií dosiahli vyššiu priemernú úspešnosť (62,7 %) ako žiaci stredných odborných škôl (45,6 %), rozdiel bol silne vecne významný.

Z hľadiska zriaďovateľa rozdiel v úspešnosti medzi štátnymi (78,0 % maturantov zo SJSL), súkromnými (17,4 % maturantov zo SJSL) a cirkevnými školami (4,7 % maturantov zo SJSL) nebol vecne významný. Podľa krajov žiaci v Banskobystrickom kraji dosiahli mierne vecne významne nižšiu priemernú úspešnosť (48,9 %) oproti národnému priemeru. Rozdiely medzi krajmi navzájom neboli vecne významné.

Úspešnosť nižšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne dosiahlo 204 žiakov (13,2 % maturantov predmetu slovenský jazyk a slovenská literatúra).

Ukrajinský jazyk a literatúra

Priemerná úspešnosť testu bola 73,9 %. Test písalo 28 žiakov jedného štátneho gymnázia s vyučovacím jazykom ukrajinským v Prešovskom kraji. Všetci žiaci dosiahli úspešnosť vyššiu ako 33 %.

Matematika

Priemerná úspešnosť testu bola 53,8 %. Maturitu z matematiky si vybralo 4 575 žiakov, z toho bolo 73,9 % žiakov gymnázií, 24,9 % žiakov stredných odborných škôl, 1,2 % žiakov stredných športových škôl a jeden žiak školy umeleckého priemyslu.

Priemerná úspešnosť gymnazistov, ktorí si matematiku vybrali ako voliteľný predmet, bola 59,1 %, a ako dobrovoľný predmet bola 56,7 %. Priemerná úspešnosť žiakov stredných športových škôl, ktorí si matematiku vybrali ako voliteľný predmet, bola 48,3 %, a ako dobrovoľný predmet bola 35,0 %. Žiaci stredných odborných škôl, ktorí maturujú z matematiky len ako z dobrovoľného predmetu, dosiahli priemernú úspešnosť 38,4 %, čo predstavuje stredne vecne významný rozdiel oproti výsledku gymnazistov. Žiaci škôl umeleckého priemyslu (56 žiakov), ktorí tiež maturujú z matematiky len ako z dobrovoľného predmetu, dosiahli priemernú úspešnosť 33,3 %, pričom tu rozdiely neinterpretujeme vzhľadom na nízky počet žiakov.

Z hľadiska zriaďovateľa sme nezaznamenali vecne významné rozdiely medzi výsledkami žiakov zo štátnych (82,4 % maturantov z MAT), súkromných (5,4 % maturantov z MAT) či cirkevných škôl (12,2 % maturantov z MAT).

Výsledky škôl na úrovni krajov sú porovnateľné, bez vecne významných rozdielov. Na celoslovenskej úrovni sme v matematike nezaznamenali významné rozdiely ani medzi výsledkami maturantov z osemročných, päťročných a štvorročných gymnázií.

Úspešnosť nižšiu alebo rovnú 25 % v riadnom termíne dosiahlo 336 žiakov (7,3 % maturantov z matematiky). Z tohto počtu bolo 76 žiakov z gymnázií, 2 žiaci zo stredných športových škôl a 258 žiakov zo stredných odborných škôl. Zo 76 neúspešných gymnazistov si 68 žiakov vybralo matematiku ako voliteľný predmet a zo stredných športových škôl 2 žiaci, čo znamená, že 70 žiakov si musí zopakovať písomnú maturitnú skúšku z matematiky. 266 žiakom, ktorí z matematiky maturovali dobrovoľne, sa výsledok neúspešnej skúšky do celkového výsledku maturitnej skúšky nezapočítava.

Z hľadiska obsahu testu boli intaktní žiaci gymnázií najúspešnejší v oblasti kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika (priemerná úspešnosť 67,9 %), rovnako aj žiaci stredných športových škôl (priemerná úspešnosť 60,0 %) a žiaci stredných odborných škôl (priemerná úspešnosť 45,9 %). Najnižšiu priemernú úspešnosť dosiahli žiaci v oblasti stereometria (gymnáziá 48,3 %, stredné športové školy 30,5 %, stredné odborné školy 25,7 %); pre žiakov zo stredných odborných škôl bola problémová aj oblasť planimetria (priemerná úspešnosť 33,2 %).

Anglický jazyk

Priemerná úspešnosť testu z anglického jazyka na úrovni B1 bola 53,8 % (18 127 žiakov), priemerná úspešnosť na úrovni B2 (14 697 žiakov) bola 67,1 % a priemerná úspešnosť na úrovni C1 (2 225 žiakov) bola 65,8 %.

Podľa krajov neboli rozdiely vo výsledkoch na úrovni B1 vecne významné. Na úrovni B2 boli výsledky žiakov z Bratislavského kraja (priemerná úspešnosť 70,6 %) mierne vecne významne vyššie voči národnému priemeru. Na úrovni C1 boli výsledky žiakov z Bratislavského kraja (priemerná úspešnosť 70,9 %) stredne vecne významne vyššie oproti národnému priemeru. Výsledky žiakov boli vecne významne nižšie, a to mierne v Banskobystrickom kraji (priemerná úspešnosť 62,4 %) a stredne v Trenčianskom kraji (priemerná úspešnosť 61,4  %) voči národnému priemeru. Z hľadiska zriaďovateľa sme ani na jednej z úrovní B1, B2, C1 v anglickom jazyku nezaznamenali vecne významné rozdiely vo výsledkoch žiakov štátnych, súkromných a cirkevných škôl.

Z pohľadu druhu školy sme v anglickom jazyku na jazykovej úrovni B2 zistili silne vecne významne horší výsledok žiakov stredných športových škôl voči národnému priemeru (3,2 % z celkového počtu žiakov maturujúcich z anglického jazyka na úrovni B2, priemerná úspešnosť 51,7 %). Medzi gymnazistami sme zistili mierne vecne významne lepší výsledok u žiakov 8-ročných gymnázií (priemerná úspešnosť 73,7 %) oproti žiakom 4-ročných gymnázií (priemerná úspešnosť 65,3 %).

Úspešnosť menšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne v teste úrovne B1 dosiahlo 3 224 žiakov (17,8 % zo žiakov na tejto úrovni), úrovne B2 490 žiakov (3,3 % žiakov) a úrovne C1 29 žiakov (1,3 % žiakov).

Najlepšie výsledky dosiahli žiaci na úrovni B1 v časti počúvanie s porozumením (priemerná úspešnosť 58,2 %), žiaci na úrovni B2 v časti čítanie s porozumením (priemerná úspešnosť 74,1 %). Najnižšiu priemernú úspešnosť dosiahli žiaci na úrovni B1 v časti čítanie s porozumením (51,0 %) a na úrovni B2 v časti gramatika a lexika (56,6 %). Žiaci bilingválnych stredných škôl maturujúci na úrovni C1 dosiahli najlepšie výsledky v časti čítanie s porozumením (priemerná úspešnosť 72,3 %), nasleduje časť počúvanie s porozumením (priemerná úspešnosť 69,9 %) a časť používanie jazyka (priemerná úspešnosť 55,3 %).

Nemecký jazyk

Priemerná úspešnosť testu z nemeckého jazyka na úrovni B1 (670 žiakov) bola 42,4 %. Priemerná úspešnosť testu z nemeckého jazyka na úrovni B2 (122 žiakov) bola 71,7 %. Priemerná úspešnosť testu z nemeckého jazyka na úrovni C1 (192 žiakov) bola 57,4 %.

Podľa krajov dosiahli na úrovni B1 žiaci z Banskobystrického kraja (priemerná úspešnosť 35,7 %) horší výsledok na úrovni stredne vecnej významnosti voči národnému priemeru. Rozdiely medzi jednotlivými krajmi navzájom sú iba na úrovni miernej vecnej významnosti.  Podľa zriaďovateľa školy neboli medzi žiakmi maturujúcimi na úrovni B1 zaznamenané vecne významné rozdiely. Na úrovniach B2 a C1 rozdiely medzi krajmi pre nízke počty žiakov neinterpretujeme. Rovnako z hľadiska zriaďovateľa výsledky pre malé počty žiakov neinterpretujeme.

Úspešnosť menšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne v teste úrovne B1 dosiahlo 230 žiakov (34,3 % zo všetkých žiakov na tejto úrovni), v teste úrovne B2 to boli 2 žiaci (1,6 % zo všetkých žiakov na tejto úrovni), na úrovni C1 úspešnosť menšiu alebo rovnú 33 % dosiahlo 20 žiakov (10,4 % zo všetkých žiakov na tejto úrovni).

Najlepšie výsledky dosiahli žiaci na úrovni B1 v časti gramatika a lexika (priemerná úspešnosť 47,5 %), na úrovni B2 v časti počúvanie s porozumením (priemerná úspešnosť 72,8 %). Najnižšiu priemernú úspešnosť dosiahli žiaci v časti čítanie s porozumením na úrovni B1 (37,0 %) a na úrovni B2 v časti gramatika a lexika (70,3 %). Žiaci bilingválnych stredných škôl maturujúci z nemeckého jazyka na úrovni C1 dosiahli najlepšie výsledky v časti čítanie s porozumením (priemerná úspešnosť 64,9 %), naopak, najnižšiu priemernú úspešnosť dosiahli v časti počúvanie s porozumením (51,7 %).

Ruský jazyk

Priemerná úspešnosť testu z ruského jazyka na úrovni B1 (321 žiakov) bola 50,4 %. Priemerná úspešnosť testu z ruského jazyka na úrovni B2 (74 žiakov) bola 57,1 %. Priemerná úspešnosť testu z ruského jazyka na úrovni C1 (128 žiakov) bola 44,1 %.

Úspešnosť menšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne v teste úrovne B1 dosiahlo 57 žiakov (17,8 % zo všetkých žiakov na tejto úrovni), v teste úrovne B2 to v riadnom termíne bolo 14 žiakov (18,9 % zo všetkých žiakov na tejto úrovni), na úrovni C1 malo úspešnosť menšiu alebo rovnú 33 % 26 žiakov (20,3 % zo všetkých žiakov na tejto úrovni).

Francúzsky jazyk

Priemerná úspešnosť testu z francúzskeho jazyka na úrovni B2 (10 žiakov) bola 60,2 %. Všetci žiaci maturujúci z francúzskeho jazyka na úrovni B2 dosiahli v teste úspešnosť nad 33 %.

Španielsky jazyk

Priemerná úspešnosť testu zo španielskeho jazyka na úrovni B2 (4 žiaci) bola 81,3 %. Všetci žiaci maturujúci zo španielskeho jazyka na úrovni B2 dosiahli v teste úspešnosť nad 33 %.

Taliansky jazyk

Priemerná úspešnosť testu z talianskeho jazyka na úrovni B2 (1 žiak) bola 67,5 %.

Zverejnenie výsledkov a prezentácia podrobných informácií o výsledkoch Maturity 2023

Viac informácií o výsledkoch EČ MS 2023 nájdete TU.

Výsledky škôl z EČ MS v jednotlivých predmetoch budú najneskôr do 15. júna 2023 zverejnené na portáli Výsledky testovaní.

Zverejnili sme výzvu na zapojenie sa do národného projektu: Podpora pomáhajúcich profesií 3

VÝZVA NA ZAPOJENIE SA DO NÁRODNÉHO PROJEKTU

Podpora pomáhajúcich profesií 3

pre materské, základné a stredné školy

(v prípade škôl bez právnej subjektivity prihlasovanie realizuje zriaďovateľ školy)

 

Výzva je otvorená do 02. júna 2023

 

Národný inštitút vzdelávania a mládeže

(ďalej aj „NIVaM“)

 

Formálne náležitosti

 

Fond:                                                   Európsky sociálny fond +

Program:                                             Program Slovensko

Priorita:                                               4P2 Kvalitné a inkluzívne vzdelávanie

 

Špecifické ciele:                               ESO 4.5 Zvýšenie kvality, inkluzívnosti a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce okrem iného prostredníctvom potvrdzovania výsledkov neformálneho  vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom podporiť nadobúdanie kľúčových kompetencií vrátane podnikateľských a digitálnych zručností, a tiež prostredníctvom podpory zavádzania systémov duálnej odbornej prípravy  a učňovskej prípravy

ESO 4.6. Podpora rovného prístupu, a to najmä znevýhodnených skupín, ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a podpora ich úspešného ukončenia, počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve cez všeobecné a odborné vzdelávanie a prípravu až po terciárnu úroveň a vzdelávanie a učenie dospelých vrátane uľahčovania vzdelávacej mobility pre všetkých a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím

 

Ciele a aktivity národného projektu

Hlavnými cieľmi národného projektu sú:

 

Aktivitami národného projektu na dosiahnutie uvedených cieľov sú:

 

Školy     [1]  oprávnené na zapojenie sa do projektu:

Škola musí byť zaradená do Siete škôl a školských zariadení SR, a zároveň nesmie byť financovaná prevažne zo súkromných zdrojov, t. j. súkromné zdroje financovania nepredstavujú 50% a viac.

Do projektu sa môžu zapojiť:

Upozornenie: špeciálne školy podľa § 94 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) nie sú v rámci výzvy oprávnené, t. j. výzva sa na ne nevzťahuje. To platí aj pre špeciálne školy doteraz zapojené v národných projektoch a Pláne obnovy a odolnosti SR.

 

Podporené pozície

Národným projektom budú podporené existujúce pracovné miesta podporené z ESF a novovytvorené pracovné miesta pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov z ESF+.

Škola si môže žiadať o jednotlivé úväzky z nasledovných pracovných pozícií a to maximálne do výšky a za podmienok stanovených kľúčom k relevantnej pozícii (viď Príloha 1).

Pozície v projekte:

 

Podporované pozície zamestnancov musia spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch a súvisiacich predpisov. Pomocný vychovávateľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z. z.

V prípade materských škôl, ktoré boli zapojené do projektu NP PRIM II, budú aj v projekte NP POP 3 platiť pravidlá pre dočasné vyrovnávacie opatrenia pri výbere zamestnancov. Pre ostatné materské školy, základné školy a stredné školy v obciach a mestách uvedených v Atlase rómskych komunít 2019 s 30 % podielom rómskeho obyvateľstva je odporúčané uplatňovať dočasné vyrovnávacie opatrenia.

 

Dĺžka realizácie aktivít

V prvej fáze projektu budú školám hradené finančné prostriedky na jednotlivé pozície na školský rok 2023/2024.

Predlžovanie zmlúv s jednotlivými školami nastane v priebehu projektu na základe toho, ako bude pre nasledujúce roky nastavené financovanie jednotlivých pozícií zo štátneho rozpočtu.

Na základe novely školského zákona, ktorú dňa 9. mája 2023 schválila Národná rada Slovenskej republiky, sa zavádza nový systém podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní a od 1.9.2024 by sa malo navýšiť financovanie podporných profesií zo štátneho rozpočtu.

 

Výber škôl

Výber škôl a prideľovanie nároku na úväzky školám bude prebiehať vo viacerých krokoch s ohľadom na celkovú alokáciu projektu.

 

Prideľovanie pozícií PA, ŠPT, PV, RA

1) V prvom kroku budú podporené úväzky pozícií PA, ŠPT, PV, RA na základe obsadenosti[2] v školskom roku 2022/2023 z nižšie uvedených projektov. Podpora bude maximálne do výšky aktuálnych parametrov školy a aktuálne zverejneného kľúča. Jedná sa o projekty:

    1. Národný projekt „Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov“ (NP POP)
    2. Národný projekt „Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov II“ (NP POP II)
    3. Národný projekt inklúzie v materských školách (NP PRIM II), realizoval Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity
    4. Výzva „Pomocný vychovávateľ pre materské školy“, financovaná z Plánu obnovy a odolnosti
    5. Projekt „Pedagogickí asistenti“, ktorí boli financovaní z Plánu obnovy a odolnosti a v školskom roku 2022/2023 boli zamestnaní v zariadeniach poradenstva a prevencie.

 

2) V druhom kroku budú podľa zostatkovej alokácie po prvom kroku podporené úväzky pozícií PA a ŠPT nasledovným spôsobom. Alokácia bude samostatne členená podľa druhu školy a žiadaných pozícií. Školy budú zoradené podľa počtu detí/žiakov so špeciálnou výchovno-vzdelávaciu potrebu (ŠVVP) a/alebo cudzím štátnym občianstvom. V prípade rovnakého počtu bude druhá rozhodujúca premenná celkový počet detí alebo žiakov. V stanovenom poradí budú školy podporené do polovice kľúča pre PA a do polovice kľúča pre ŠPT, ktorý určuje maximálny počet úväzkov, a to až do vyčerpania alokácie pre daný druh školy a pozíciu. Školy, ktoré už majú po 1. kroku naplnenú min. polovicu úväzkov, ktoré by im podľa kľúča mohli prináležať, v tejto fáze už ďalšie úväzky nedostanú. Materským školám, ktoré už majú pomocného vychovávateľa (PV) a/alebo rodičovského asistenta (RA), sa títo v tomto výbere započítajú, akoby to boli PA.

 

3) Ak po druhom kroku zostane z vyčlenenej alokácie, budú podporené školy vo vyššie stanovenom poradí, do výšky kľúča, ktorý určuje maximálny počet úväzkov. Alokácia bude aj v tomto kroku samostatne členená podľa druhu školy a žiadaných pozícií.

 

Prideľovanie pozícií ŠDK

Pozícia ŠDK bude prideľovaná na základe kľúča pre pozíciu ŠDK v prílohe č. 1 do naplnenia alokácie pre túto pozíciu, a to bez ohľadu na počet ostatných podporených pozícií. Zamestnanec na pozícii ŠDK bude povinný do roka od nástupu na pozíciu predložiť potvrdenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávania pre ŠDK.

 

Vyčlenená alokácia

Rozpočet Národného projektu v rámci špecifického cieľa 4.6 zahŕňa na pomáhajúce profesie celkovú alokáciu na tri roky vo výške 200,4 mil eur. Počíta sa s medziročne klesajúcou krivkou počtu podporených pozícií. V prvom roku projektu je plánovaných približne 4 350 FTE[3] pedagogických asistentov, približne 1 450 FTE pozícií v školskom podpornom tíme a približne 400 FTE pomocných vychovávateľov a rodičovských asistentov.

 

Rozpočet Národného projektu v rámci špecifického cieľa 4.5 zahŕňa na školských digitálnych koordinátorov celkovú alokáciu na tri roky vo výške 42 mil. eur. Počíta sa s medziročne narastajúcou krivkou počtu podporených pozícií. V prvom roku projektu je plánovaných približne 292 FTE školských digitálnych koordinátorov.

 

Forma financovania pozícií

Financovanie nákladov pracovných pozícií sa bude realizovať formou jednotkových nákladov[4], ktoré predstavujú celkovú cenu práce za mesiac, t. j. 1 FTE ustanoveného pracovného času odpracovaného za mesiac na danej pozícii a ich indikatívna výška je nasledovná:

 

V prípade, ak zamestnanec  bude na pozícii pracovať menej ako mesiac (napr. nástup do pracovného pomeru počas mesiaca), jednotkový náklad na túto pozíciu bude alikvotne prepočítaný. Jednotkový náklad bude alikvotne prepočítaný aj v prípade, ak bude zamestnanec pracovať na pozícii na kratší pracovný pomer (napr. 50% pracovný pomer).      

 

Spôsob prihlasovania sa

Školy sa budú prihlasovať do projektu prostredníctvom elektronického prihlasovacieho formulára (https://new.nivam.sk/prihlasovaci_formular_pop3/).

Na základe uvedeného EDUID budú k škole priradené údaje, ktoré škola uviedla pri zbere dát do RIS k 15.9.2022.

 

Často kladené otázky 

 

Kontaktné údaje

V prípade otázok môžete kontaktovať pomocpop@nivam.sk

 

Bratislava 29. mája 2023

 

Tešíme sa na spoluprácu.

 

 

[1] Školy ako užívatelia podľa § 3 písm. u) zákona č. 121/2022 Z. z.

[2]  Obsadenosť pozície znamená, že na pozícii bol/je zamestnanec zamestnaný minimálne 5 mesiacov v období od 1.9.2022 do času vyhlásenia výzvy alebo zamestnanec je aktuálne zamestnaný v čase vyhlásenia výzvy. V prípade zmeny zamestnancov na pozícii je možné dĺžku ich pracovného pomeru spočítať. Na tento účel sa školám počíta aj výkon práce pedagogického asistenta, ktorý je zamestnancom zariadenia poradenstva a prevencie.

[3] FTE – fulltime equivalent, t.j. ekvivalent plného úväzku.

[4] Ku dňu vyhlásenia výzvy sú predmetom schvaľovania na národnej úrovni.

 

PRÍLOHA 1

 

Kľúč, ktorý stanovuje maximálnu hranicu podpory pre jednotlivé školy

 

Pedagogický asistent (PA)

Základná a stredná škola

Základná a stredná škola si bude môcť zažiadať o pedagogických asistentov jedným z nižšie uvedených kľúčov:

Kľúč paušálneho pridelenia počtu úväzkov PA pre základné a stredné školy:

 

Kľúč pridelenia počtu úväzkov PA pre základné a stredné školy na základe potrieb jednotlivých žiakov so zdravotným znevýhodnením na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie [1] 

 

Materská škola

Kľúč pridelenia počtu úväzkov PA pre materské školy:

V prípade MŠ s poldennou prevádzkou sa kľúč kráti na polovicu.

 

Kľúč pridelenia počtu úväzkov PA pre materské školy z NP PRIM II pričom podmienkou je, že MŠ vzdeláva min. 5 detí z marginalizovanej rómskej komunity a  tieto deti sú rovnomerne rozdelené medzi triedami a vzdelávané spolu s inými deťmi (ak MŠ vzdeláva aj deti, ktoré nepochádzajú z MRK). Uvedené sa preukáže čestným vyhlásením.

 

Školské podporné tímy (ŠPT)

Zloženie členov školského podporného tímu vychádza z potrieb školy a rozhoduje o ňom škola. Členom ŠPT môže byť odborný zamestnanec školy alebo školský špeciálny pedagóg.

 

Kľúč pridelenia počtu úväzkov ŠPT pre základné a stredné školy:

 

Kľúč pridelenia počtu úväzkov ŠPT pre materské školy:

 

Pomocní vychovávatelia:

 

Rodičovskí asistenti:

 

Školský digitálny koordinátor (ŠDK)

Spočítavajú sa body za počet žiakov a počet zamestnancov, výsledný súčet dáva 0,25-3 úväzky.

2,5 úväzku a 3 úväzky sa budú schvaľovať až po naplnení ostatných žiadostí a iba v prípade, že to rozpočet projektu umožní. V opačnom prípade bude školám schválených max. 2 úväzky aj za predpokladu, že podľa kľúča by mali nárok na 2,5 úväzku alebo 3 úväzky.

Body za žiakov:

 

Body za pedagogických a odborných zamestnancov (PZ/OZ):

 

Pridelenie počtu úväzkov ŠDK podľa súčtu bodov:

 

Často kladené otázky

 

 

[1] Podľa čl. 3 Smernice č. 55/2021 Smernica č. 55/2021 o postupe pri predkladaní požiadaviek na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Kto boli obete Národných socialistov? (dielňa pre učiteľov)

EuroClio a CEDIN pozývajú učiteľov spoločenskovedných predmetov na dielňu o projektovom vyučovaní v kontexte miestne zakotveného učenia, ktoré rozvíja samostatnosť žiakov a študentov a dáva im viac nezávislosti pri tvorbe projektu. 

KEDY: 29.5.2023  

KDE: bilingválne gymnázium C.S. Lewisa v Bratislave

Predstavíme vám  

Prihláste sa na edu@cedin.sk 

 

FB Event: https://bit.ly/DielnaPreUcitelov  

Projekt: Kto boli obete Národných socialistov 

Video tutoriály: Youtube 

Národný inštitút vzdelávania a mládeže prijal francúzsku delegáciu v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Francúzskym inštitútom na Slovensku

Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) hostil od 15. do 20. mája 2023  skupinu školských inšpektorov a inšpektoriek z akademického regiónu Auvergne-Rhône-Alpes vo Francúzsku. Cieľom stretnutí bolo expertnému tímu z Francúzska predstaviť slovenský školský systém. Program štvordňovej návštevy bol pripravený v spolupráci NIVaM, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ) a Francúzskym inštitútom na Slovensku.

V rámci programu francúzski experti a expertky navštívili Francúzsky inštitút na Slovensku, Gymnázium Metodova, Ecole Française Internationale de Bratislava aj krajské pracovisko NIVaM v Trnave. Absolvovali tiež pracovné stretnutia s MŠVVaŠ, NIVaM, Štátnou školskou inšpekciou (ŠŠI) a Regionálnym centrom podpory učiteľov Trnava (RCPU).

Zástupcovia NIVaM priblížili francúzskemu tímu expertov poslanie a úlohy inštitútu, jeho pôsobnosť a aktivity v krajoch. Delegácia sa tiež zaoberala porovnaním slovenského a francúzskeho školského systému.

Počas stretnutia so ŠŠI mali experti a expertky z Francúzska možnosť spoznať napríklad aj náplň práce školského inšpektora na Slovensku.

Počas stretnutia so zástupcami MŠVVaŠ sa diskutovalo o inováciách v oblasti výchovy a vzdelávania v SR, vzniku RCPU, problematike regionálneho školstva a terciálneho vzdelávania. Počas svojho programu zároveň navštívili RCPU v Trnave, kde hovorili o odborných a praktických otázkach vzniku centier a ich fungovania.

Ako funguje financovanie škôl na Slovensku? Aké sú inštitucionálne vzťahy medzi zriaďovateľom, vedením školy a učiteľmi? Za čo zodpovedá riaditeľ školy? I týmto otázkam sa venovala delegácia počas návštevy škôl.

Inšpektori a inšpektorky, ktorí sa zúčastnili študijného pobytu na Slovensku, sú členmi a členkami Delegácie akademického regiónu pre európske a medzinárodné vzťahy a spoluprácu – DRAREIC. Delegácia je zodpovedná za podporu a riadenie medzinárodnej politiky akademického regiónu, podieľa sa na riadení prierezových projektov s medzinárodným rozmerom a koordinuje všetky výmenné a partnerské aktivity so zahraničím. DRAREIC poskytuje poradenstvo pri medzinárodných projektoch vzdelávacím tímom od materských škôl až po niektoré vysoké školy.

Študijný pobyt bol realizovaný prostredníctvom projektu Erasmus +. Pri príležitosti spustenia nového programu Erasmus+ 2021-2027 vzniklo konzorcium ERASMUS+ DRAREIC Auvergne Rhône Alpes, v spolupráci s GIP FIPAG, Združením vo verejnom záujme pre odbornú prípravu a profesionálnu integráciu v akadémii v Grenobli (Groupement d’intérêt public formation et insertion professionnelle de l’académie de Grenoble). Konzorcium má podporovať projekty mobility zamerané na vzdelávanie študentov a zamestnancov v celom akademickom regióne a sprevádzať štátne a súkromné školy na ceste k európskemu alebo medzinárodnému rozmeru.

V roku 2021 získali DRAREIC a GIP FIPAG dve akreditácie od francúzskej agentúry Erasmus+: jednu pre odborné vzdelávanie a prípravu, druhú pre školské vzdelávanie vrátane 1. a 2. stupňa. Tieto akreditácie teraz umožňujú DRAREIC navrhnúť všetkým inštitúciám akademického regiónu, aby sa pripojili k jej konzorciu s cieľom využívať financovanie z programu Erasmus+.

Viac k systému akademických regiónov vo Francúzsku

Vo Francúzsku existuje koncept rozdeľovania na akademické oblasti, ktorý sa vzťahuje na organizáciu vzdelávacieho systému na regionálnej úrovni. Francúzsky vzdelávací systém je rozdelený na 30 akademických regiónov, nazývaných “académies”. Tieto akadémie zabezpečujú riadenie a koordináciu vzdelávacieho procesu vo svojom príslušnom regióne.

Každá akadémia je zodpovedná za správu vzdelávacieho systému vo svojom regióne, vrátane stredných škôl, technických a odborných škôl a niektorých vyšších vzdelávacích inštitúcií. Na čele akadémií je riaditeľ – rektor, ktorý zastupuje ministerstvo školstva v danom regióne.

Ohlasujeme termín konania celoštátneho kola súťaže POZNAJ SLOVENSKÚ REČ

Národný inštitút vzdelávania a mládeže, gestor súťaže Poznaj slovenskú reč, informuje, že celoštátne kolo súťaže sa uskutoční v Bratislave v Spojenej škole internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím Svrčia 6 v dňoch 7. až 9. júna 2023.

 

V školskom roku 2022/2023 celoštátne kolo 43. ročníka súťaže sa organizuje v súlade s Organizačným poriadkom súťaže Poznaj slovenskú reč č. 2017-12674/39423:2-10IO.

 

Pozvánka, návratka a ďalšie dokumenty boli poslané elektronicky základným a stredným školám, ktorých žiaci postúpili do celoštátneho kola.

 

Dokumenty je potrebné vrátiť podľa pokynov elektronicky najneskôr do 24. mája 2023.

 

Zdroj obrázka: FB – Národný inštitút vzdelávania a mládeže – Sekcia Školy

Konferencia školských knižníc

Školské knižnice môžu byť miestami prijatia, bezpečia, rozvoja talentov a čitateľskej gramotnosti.
 
Týmito myšlienkami začínala Konferencia školských knižníc, ktorá sa konala 17.5.2023 vo Zvolene.
 
V úvode ponúkla konferencia pohľady nasledovných odborníkov:
  • Roman Večerek, riaditeľ Oravskej knižnice Antona Habovštiaka, predseda odbornej skupiny pre edičnú činnosť a marketing knižníc Slovenskej asociácie knižníc7
  • Miriam Šebová z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach
  • Pavlína Mazáčová z Katedry informačních studií a knihovnictví Masarykovej univerzity
  • Dávid Králik z n.o. Mentória, učiteľ, mentor, spisovateľ
  • v zastúpení Kamila Prextová, riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice, predsedníčka sekcie verejných knižníc Slovenskej asociácie knižníc
  • Darina Diošiová, regionálna koordinátorka podpory práce s mládežou Národného inštitútu vzdelávania a mládeže
  • Barbora Brichtová, sociálna pracovníčka a hrová terapeutka
  • Rozália Cenigová, metodička Národného inštitútu vzdelávania a mládeže
 
Konferencia pokračovala prácou v skupinách na tematických workshopoch a na záver sa uskutočnila panelová diskusia o budúcnosti školských knižníc.
 
Konferenciu školských knižníc organizoval Národný inštitút vzdelávania a mládeže s partnerskou podporou Mesta Zvolen.

Zástupcovia Akadémie Clermont Ferrand z Francúzska navštívili Trnavu

Školskí inšpektori z Akadémie de Clermont-Ferrand z Francúzska počas študijnej návštevy v SR navštívili Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM). Pracovný pobyt dňa 19. 5. 2023 ukončili v Trnave, stretli sa so zamestnancami krajského pracoviska NIVaM v Trnave a SOŠ obchodu a služieb na Lomonosovovej ul. č. 6 v Trnave.

Cieľom spoločného stretnutia bolo informovať delegáciu o činnosti krajských pracovísk, o profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vrátane ich ďalšieho vzdelávania a prezentovať špecifiká odborného vzdelávania. Súčasťou programu bola aj odborná prehliadka priestorov SOŠ so zameraním na získavanie praktických zručností vybraných študijných odborov (kaderník-vizážista, kozmetička a vizážista, kuchár, čašník) a návšteva výstavy „Zo života Anny Frankovej“ (zdokumentované podľa denníka Anny Frankovej, dievčaťa židovského pôvodu).

Účastníci delegácie popoludní navštívili aj centrum mesta, sprievodcami historickou časťou Trnavy boli študenti gymnázia Angely Merici spolu so zástupkyňou školy.

Vzdelávanie školského manažmentu

Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM) pripravuje inovatívne vzdelávanie pracovníkov, ktorí sa podieľajú na riadiacom procese základných a stredných škôl. Cieľom vzdelávania je oboznámiť frekventantov s príkladmi dobrej praxe v oblasti implementácie rómskeho jazyka a rómskej kultúry v školskom vzdelávacom programe, prostredníctvom toho podporovať interkultúrnu výchovu a zohľadňovať jazykovú odlišnosť žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.

Vzdelávanie je súčasťou preddefinovaného projektu s názvom „Inovatívne vzdelávanie učiteľov s cieľom zvýšiť ich interkultúrne kompetencie vo vzdelávacom procese rómskych žiakov“ v rámci programu Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov financovaného z Nórskych grantov a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Jednodňové vzdelávanie sa uskutoční v online prostredí. Program vrátane termínov bude doručený záujemcom v dostatočnom časovom predstihu. Vzdelávanie sa plánuje organizovať v júni 2023.

V prípade záujmu prosíme vyplňte, podpíšte a pošlite naskenovaný:

– prihlasovací formulár

– súhlas dotknutej osoby k spracúvaniu osobných údajov

na adresu jozef.facuna@nivam.sk najneskôr do 9. júna 2023 (vrátane).

 

Stiahnite si Leták – Inovatívne vzdelávanie pre školský manažment.

 

Zdroj foto: www.canva.com

Pridajte sa k Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže!

Vážené učiteľky, vážení učitelia, máte záujem podieľať sa napríklad na národných projektoch alebo na reformách Plánu obnovy a odolnosti zameraných na zlepšovanie slovenského školstva? Hľadáte prácu aj mimo hlavného mesta?
 
Národný inštitút vzdelávania a mládeže pre vás pripravil osobné stretnutia v krajských pracoviskách, kde sa dozviete viac o aktuálne obsadzovaných pracovných pozíciách, o našej práci a spoznáte svojich budúcich kolegov a kolegyne.
 
Už tento týždeň vás privítame na dni otvorených dverí v Banskej Bystrici vo štvrtok 18. mája 2023 v čase od 14:30 do 16:00 (prezenčne, resp. on-line).
 
Ďalšie termíny v Banskej Bystrici sú: 
  • 23. mája 2023 v čase od 15:00 do 16:00 (prezenčne, resp. on-line)
  • 26. mája 2023 v čase od 14:00 do 15:00 (prezenčne, resp. on-line)
  • 29. mája 2023 v čase od 10:00 do 12:00 (prezenčne, resp. on-line)
 
Link na online miestnosť: https://moodle.mpc-edu.sk/mod/jitsi/view.php?id=4879 Pre ďalšie informácie kontaktujte: vladimir.lassak@nivam.sk
 
 
V Bratislave (Ševčenkova 11, 850 05 Bratislava) sa na vás tešíme na dni otvorených dverí spojené s kávou s riaditeľkou v týchto termínoch: 

Pre ďalšie informácie kontaktujte: luboslava.fercikova@nivam.sk 

 
 
Kolegovia a kolegyne v Trenčíne vás pozývajú na stretnutie pri kávičke v piatok 19.05.2023, v čase od 13.00 do 16.00. Uskutoční sa v priestoroch krajského pracoviska.
 
Pre ďalšie informácie kontaktujte: dagmar.kostrnova@nivam.sk 
 
 
 
Radi sa s vami stretneme aj v Trnave (Lomonosovova 2797/6, 91708 Trnava) pri príležitosti dňa otvorených dverí s pozvaním na kávu v termínoch: 
  • 30. mája 2023 v čase od 13:00 do 15:00 (prezenčne alebo online)
  • 31. mája 2023 v čase od 13:00 do 15:00 (prezenčne alebo online).

Pre ďalšie informácie kontaktujte: maria.rychnavska@nivam.sk

 
 
V Nitre na Cabajskej 6 vás kolegovia pozývajú na stretnutie 26.5.2023 od 9:00 – 13:00 hod. 
 
Pre viac informácií kontaktujte: maria.pappova@nivam.sk
 
 

Na pracovisku v Komárne (Pevnostný rad 3, 945 01 Komárno) sa môžete tešiť na deň otvorených dverí spojený so stretnutím dňa 31.5.2023 od 13:00 – 16:00. 

Pre viac informácií kontaktujte: istvan.szokol@nivam.sk

 

 

Radi vás privítame v našom KP Žilina (Veľká Okružná 24, 01001 Žilina – budova Jazykovej školy) pri káve a dni otvorených dverí v termínoch: 

Pre ďalšie informácie kontaktujte: ivan.simko@nivam.sk 

 

 

V Košiciach (KP NIVAM – Košice – Južná Trieda 10, 04 001 Košice) vás radi privítame na dni otvorených dverí, ktorý sa bude konať 1.6.2023 od 8:00 – 15:00. Kávičku v Košiciach vám radi pripravíme každú stredu v termíne od 24.5. – 28.6.2023 od 14:00 – 16:00.
 
Pre ďalšie informácie kontaktujte: lubica.koreckova@nivam.sk   /   maros.dvorsky@nivam.sk 

 

 

V Prešove na T.Ševčenka 11 vás radi privítame na kávičke s riaditeľom 26.5.2023 o 13:00.

Pre viac informácií kontaktujte: lubos.sopoliga@nivam.sk

 

Tešíme sa na stretnutie s vami! 

1…678910…23