Preskočiť na hlavný obsah

Cookies na NIVAM

Používame základné cookies súbory aby mohla táto stránka fungovať. Taktiež používame dodatočné súbory cookies, akceptovaním súhlasíte s ich používaním.

  1. Domov

Mladí konštruktéri predviedli svoje technické a konštruktérske schopnosti na Celoštátnom kole Technickej olympiády

Celoštátne kolo Technickej olympiády sa realizovalo prezenčnou formou v termíne 3. – 4. 5. 2022. Súťažiaci sa stretli naživo v technickej dielni so všetkou potrebnou výbavou. Celkové zázemie, odborné dielne a potrebný materiál zabezpečila Spojená škola, Československej armády 24 v Martine. Úlohou súťažiacich bolo skonštruovať katapult, na výrobu ktorého použili drevo aj plech, rôzne metódy opracovania a spôsoby spájania materiálov. To všetko tak, aby výsledný výrobok bol nielen technicky správne skonštruovaný, funkčný a tvorivo dopracovaný, ale mal aj estetický celkový vzhľad.

Tieto kritériá hodnotenia spolu s dosiahnutými bodmi za vedomostný test určili tohtoročných víťazov súťaže.

Našim šikovným konštruktérom želáme veľa úspechov aj v budúcnosti, nech im práca v dielni stále prináša radosť, nech naďalej rozvíjajú svoje schopnosti a svojím nadšením a šikovnosťou nech motivujú aj svojich rovesníkov, lebo šikovní technicky zdatní ľudia budú na Slovensku vždy žiadaní a cenení.

 Future classroom lab BESST

KP MPC Trnava  KP MPC Bratislava prijali pozvanie na otvorenie triedy budúcnosti – Future Classroom Lab BESST v Súkromnej základnej škole BESST Trnava.

Slávnostné otvorenie sa konalo  dňa 16.06.2022. Hlavnou ambíciou využitia triedy budúcnosti je zmena spôsobu vyučovania a posúvanie skúseností ďalej.

Cieľom je rozvoj a podpora učiteľov nielen vlastnej školy, ale i v rámci Trnavského kraja, či celého Slovenska. Inšpirovať ich na ceste za inovatívnymi prístupmi vo vzdelávaní.

Partnermi v rámci spolupráce na dosahovaní tohto cieľa budú MPC Trnava a MPC Bratislava , Školská štátna inšpekcia Trnava, Regionálne centrum podpory učiteľov Trnava ,Trnavská univerzita, TTSK a knižnica Juraja Fándlyho  v Trnave.

Práce na nových výkonových a obsahových štandardoch

Užšie pracovné tímy Ústrednej komisie pre predprimárne a základné vzdelávanie sa stretli v Banskej Bystrici, aby spoločne vyhodnotili aktuálny stav tvorby vzdelávacích štandardov za jednotlivé vzdelávacie oblasti a prierezové témy.

Prvýkrát sa stretnutia zúčastnili aj zástupcovia odborných skupín, ktoré sa venujú prierezovým témam. Jedným z bodov programu bolo preto aj predstavenie systému zapracovania medzipredmetovej koordinácie a prierezových tém do vzdelávacích štandardov.

Sme radi, že sme sa mohli opäť stretnúť v takejto veľkej skupine aj osobne a vytvoriť priestor konzultáciám medzi jednotlivými vzdelávacími oblasťami a členmi odborných skupín.

Viac informácií o príprave nového štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy nájdete na stránke https://vzdelavanie21.sk/

 

Maturita 2022 – výsledky externej časti maturitnej skúšky

Náhradný termín písomných maturít, ktorý sa konal 5. – 7. apríla 2022, absolvovalo 495 žiakov stredných škôl, z nich 83 žiakov sa zúčastnilo aj na riadnom termíne. V školskom roku 2021/2022 v riadnom a náhradnom termíne písomne maturovalo spolu 39 691 žiakov, z toho bolo 2 042 žiakov so zdravotným znevýhodnením (5,1 % zo všetkých zúčastnených žiakov).

V školskom roku 2021/2022 v riadnom a náhradnom termíne písomne maturovalo spolu 39 691 žiakov, z toho bolo 2 042 žiakov so zdravotným znevýhodnením (5,1 % zo všetkých zúčastnených žiakov).Do písomných maturít sa v tomto školskom roku zapojilo 684 stredných škôl, z toho bolo 620 s vyučovacím jazykom slovenským, 39 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, 24 s vyučovacím jazykom maďarským a jedna škola s vyučovacím jazykom ukrajinským.

Žiaci písomne absolvovali maturitu v dvoch častiach: externú časť maturitnej skúšky (EČ MS), ktorú predstavoval centrálne zadávaný a centrálne vyhodnocovaný test a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky (PFIČ MS), ktorú tvorila slohová písomná práca na danú tému (vyučovacie jazyky) a písomná práca na štruktúrované zadanie (cudzie jazyky). Výsledné hodnotenia týchto častí sa na maturitnom vysvedčení uvádzajú v percentách úspešnosti a v prípade EČ MS aj v percentile. Témy a zadania písomnej formy internej časti boli centrálne zadávané, práce žiakov vyhodnocovali učitelia na základe jednotných hodnotiacich pokynov a kritérií, ktoré vypracoval NÚCEM. Ak si žiak zvolil matematiku ako maturitný predmet, písomne absolvoval iba externú časť maturitnej skúšky.

Maturita 2022

Výsledky prezentované v ďalšej časti sa vzťahujú na súbor žiakov, ktorí písali riadny termín.

Z celkového počtu testovaných žiakov v riadnom termíne bolo 14 382 žiakov z gymnázií (36,6 %), 23 177 žiakov zo stredných odborných škôl (59,0 %), 334 žiakov z konzervatórií (0,9 %), 487 žiakov zo stredných športových škôl (1,2 %) a 899 žiakov zo škôl umeleckého priemyslu (2,3 %).

Žiaci písali externú časť maturitnej skúšky z vyučovacích jazykov a to 35 803 žiakov z predmetu slovenský jazyk a literatúra na školách s vyučovacím jazykom slovenským a na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín 1 563 žiakov z predmetu maďarský jazyk a literatúra, 1 560 žiakov zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry a 25 žiakov z ukrajinského jazyka a literatúry.

Každý žiak povinne maturoval z jedného cudzieho jazyka, na výber boli anglický, nemecký, ruský, francúzsky, španielsky a taliansky jazyk. Žiaci z gymnázií povinne maturujú z cudzieho jazyka na vyššej úrovni obťažnosti – úroveň B2. Žiaci zo stredných odborných škôl, stredných športových škôl, konzervatórií a škôl umeleckého priemyslu si môžu vybrať medzi úrovňami B1 (nižšia) a B2 (vyššia úroveň). Žiaci bilingválnych stredných škôl, ktoré nemajú uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, povinne maturujú na jazykovej úrovni C1.

Spomedzi cudzích jazykov si žiaci najviac volili maturitnú skúšku z anglického jazyka (vyše 86 % maturantov), z toho na úrovni B1 17 756 žiakov, na úrovni B2 14 053 žiakov a na úrovni C1 2 092 žiakov. Maturitu z nemeckého jazyka na úrovni B1 si zvolilo 756 žiakov, nasledujú ruský  jazyk na úrovni B1 (460 žiakov), nemecký jazyk úroveň C1 (181 žiakov), nemecký jazyk na úrovni B2 (152 žiakov), ruský jazyk na úrovni C1 (114 žiakov), ruský jazyk na úrovni B2 (58 žiakov), francúzsky jazyk na úrovni B2 (17 žiakov) a španielsky jazyk na úrovni B2 (14 žiakov). Najmenej žiakov maturovalo z francúzskeho jazyka na úrovni B1 (1 žiak) a z talianskeho jazyka na úrovni B1 (1 žiak).

Žiaci z gymnázií si môžu vybrať matematiku ako voliteľný alebo ako dobrovoľný maturitný predmet. Žiaci zo stredných odborných škôl si môžu matematiku voliť iba ako dobrovoľný maturitný predmet. Externú časť maturitnej skúšky z matematiky vykonalo 4 460 žiakov (11,4 % všetkých maturantov), z toho 3 300 žiakov ako voliteľný predmet a 1 160 žiakov ako dobrovoľný predmet. Žiaci, ktorí neuspeli v externej časti maturitnej skúšky, resp. v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky v riadnom (marcovom) či náhradnom (aprílovom) termíne, majú možnosť zopakovať vybranú časť maturitnej skúšky v opravnom termíne. Rovnako žiaci, ktorí pre chorobu alebo iný vážny dôvod nemohli maturovať ani v marci ani apríli, môžu sa prihlásiť na náhradný septembrový termín.

Opravný a náhradný termín externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa bude konať v dňoch 5. – 8. septembra 2022. Na túto skúšku sa žiaci môžu prihlásiť riaditeľovi školy do 30. júna 2022.

Výsledky externej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2021/2022 – riadny termín

Slovenský jazyk a literatúra Test zo slovenského jazyka a literatúry písalo 35 803 žiakov. Priemerná úspešnosť testu bola 59,6 %. Žiaci gymnázií dosiahli úspešnosť 73,4 %, z toho gymnáziá so 4-ročným štúdiom 72,6 %, gymnáziá s 5-ročným štúdiom 74,2 % a gymnáziá s 8-ročným štúdiom 74,8 %, pričom rozdiely medzi týmito úspešnosťami nie sú vecne významné. Žiaci stredných odborných škôl dosiahli významne nižšiu priemernú úspešnosť ako gymnazisti – 52,1 %, žiaci stredných športových škôl  dosiahli úspešnosť 56,2 % a žiaci konzervatórií a škôl umeleckého priemyslu dosiahli priemernú úspešnosť 57,5 %. Z hľadiska zriaďovateľa cirkevné školy (8,1 % maturantov) dosiahli lepšie výsledky na úrovni strednej vecnej významnosti ako školy súkromné (8,7 % maturantov).Výsledky škôl na úrovni krajov sú porovnateľné navzájom, a aj s národným priemerom.

Úspešnosť nižšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne dosiahlo 2 400 žiakov (6,7 % maturantov z predmetu slovenský jazyk a literatúra), z toho bolo 70 žiakov gymnázií.

Z hľadiska obsahu testu boli žiaci najúspešnejší v úlohách, v ktorých používali zručnosť čítanie s porozumením, gymnazisti dosiahli v tejto oblasti úspešnosť 80,1 % a žiaci stredných 1 Vyhláškou MŠVVaŠ SR č. 251 z 5. 9. 2018 o sústave odborov vzdelávania pre stredné školy a o vecnej pôsobnosti k odborom vzdelávania sa od 1. 1. 2019 športové gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom menia na stredné športové školy.  odborných škôl 63,7 %, nasledovala jazyková zložka (gymnáziá 71,3 %, stredné odborné školy 47,3 %) a literárna zložka (gymnáziá 69,7 %, stredné odborné školy 47,8 %).

Maďarský jazyk a literatúra

Test z maďarského jazyka a literatúry písalo 1 563 žiakov. Priemerná úspešnosť testu bola 55,3 %. Žiaci gymnázií dosiahli vyššiu úspešnosť (67,5 %) ako žiaci stredných odborných škôl (47,2 %) na úrovni silnej vecnej významnosti. Z hľadiska zriaďovateľa cirkevné (4,5 % maturantov), súkromné (18,2 % maturantov) aj štátne školy (77,3 % maturantov) dosiahli porovnateľné výsledky a rozdiely neboli vecne významné. Z hľadiska krajov silne vecne významne horší výsledok voči národnému priemeru dosiahli maturanti z Banskobystrického kraja (úspešnosť 45,4 %).

Úspešnosť nižšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne dosiahlo 147 žiakov (9,4 % maturantov predmetu maďarský jazyk a literatúra).

Slovenský jazyk a slovenská literatúra (školy s vyučovacím jazykom maďarským)

Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry písalo 1 560 žiakov.

Priemerná úspešnosť testu bola 54,5 %. Žiaci gymnázií dosiahli vyššiu úspešnosť (64,1 %) ako žiaci stredných odborných škôl (48,1 %), rozdiel bol silne vecne významný. Z hľadiska zriaďovateľa rozdiel v úspešnosti medzi štátnymi (77,4 % maturantov), súkromnými (18,1 % maturantov) a cirkevnými školami (4,6 % maturantov) nebol vecne významný. Podľa krajov žiaci v Trnavskom kraji dosiahli mierne vecne významne vyššiu úspešnosť (57,6 %) oproti národnému priemeru. Stredne vecne významne nižšiu úspešnosť (49,5 %) ako národný priemer dosiahli žiaci v Banskobystrickom kraji. Úspešnosť nižšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne dosiahlo 117 žiakov (7,5 % maturantov predmetu slovenský jazyk a slovenská literatúra).

Ukrajinský jazyk a literatúra

Priemerná úspešnosť testu bola 73,2 %. Test písalo 25 žiakov jedného štátneho gymnázia s vyučovacím jazykom ukrajinským v Prešovskom kraji.

Všetci žiaci dosiahli úspešnosť vyššiu ako 33 %.

Matematika

Priemerná úspešnosť testu bola 54,0 %. Maturitu z matematiky si vybralo 4 460 žiakov, z toho bolo 75,7 % žiakov gymnázií, 1,2 % žiakov stredných športových škôl a 23,1 % žiakov stredných odborných škôl.

Priemerná úspešnosť gymnazistov, ktorí si matematiku vybrali ako voliteľný predmet, bola 58,2 % a ako dobrovoľný predmet bola 62,2 %. Priemerná úspešnosť žiakov stredných športových škôl, ktorí si matematiku vybrali ako voliteľný predmet, bola 48,8 % a ako dobrovoľný predmet, bola 37,2 %. Žiaci stredných odborných škôl, ktorí maturujú z matematiky ako dobrovoľného predmetu, dosiahli úspešnosť 39,9%, čo znamená stredne vecne významný rozdiel oproti výsledku gymnazistov. 

Z hľadiska zriaďovateľa sme nezaznamenali vecne významné rozdiely medzi výsledkami žiakov zo štátnych (83,7 % maturantov), súkromných (3,9 % maturantov) či cirkevných škôl (12,4 % maturantov). Výsledky škôl na úrovni krajov sú porovnateľné, bez vecne významných rozdielov. Na celoslovenskej úrovni sme nezaznamenali vecne významné rozdiely ani medzi výsledkami maturantov z osemročných, päťročných a štvorročných gymnázií.

Úspešnosť nižšiu alebo rovnú 25 % v riadnom termíne dosiahlo 340 žiakov (7,6 % maturantov z matematiky). Z tohto počtu bolo 103 žiakov z gymnázií, 3 žiaci zo stredných športových škôl a 234 žiakov zo stredných odborných škôl. Zo 103 neúspešných gymnazistov si 102 žiakov vybralo matematiku ako voliteľný predmet a zo stredných športových škôl 2 žiaci, čo znamená, že 104 žiakov si musí zopakovať písomnú maturitnú skúšku z matematiky. 236 žiakom, ktorí z matematiky maturovali dobrovoľne, sa výsledok neúspešnej skúšky do celkového výsledku maturitnej skúšky nezapočítava.

Z hľadiska obsahu testu boli žiaci gymnázií najúspešnejší v oblasti základy matematiky (priemerná úspešnosť 74,5 %), rovnako aj žiaci stredných športových škôl (64,3 %) a žiaci stredných odborných škôl (58,9 %). Najnižšiu úspešnosť dosiahli žiaci v oblasti stereometria (gymnáziá 47,4 %, stredné športové školy 33,8 %, stredné odborné školy 25,1 %), pre žiakov zo stredných odborných škôl bola problémová aj oblasť funkcie (31,7 %).

Anglický jazyk

Priemerná úspešnosť testu z anglického jazyka na úrovni B1 bola 57,5 % (17 756 žiakov), priemerná úspešnosť na úrovni B2 (14 053 žiakov) bola 65,1 % a priemerná úspešnosť na úrovni C1 (2 092 žiakov) bola 66,1 %. Podľa krajov neboli výsledky na úrovni B1 vecne významné. Na úrovni B2 boli výsledky žiakov z Bratislavského kraja (úspešnosť 69,4 %) mierne vecne významne vyššie voči národnému priemeru. Na úrovni C1 boli výsledky žiakov z Bratislavského kraja (úspešnosť 71, 9 %) stredne vecne významne vyššie oproti národnému priemeru. Výsledky žiakov boli vecne významne nižšie, a to mierne v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji a stredne v Trenčianskom kraji (úspešnosť 60,2 %) voči národnému priemeru.

Z hľadiska zriaďovateľa sme ani na jednej z úrovní B1, B2, C1 v anglickom jazyku nezaznamenali vecne významné rozdiely vo výsledkoch žiakov štátnych, súkromných a cirkevných škôl.

Z pohľadu druhu školy sme v anglickom jazyku na jazykovej úrovni B2 zistili silne vecne významne horší výsledok žiakov stredných športových škôl voči národnému priemeru (3,2 % z celkového počtu žiakov maturujúcich z anglického jazyka na úrovni B2, úspešnosť 48,7 %). Medzi gymnazistami sme zistili stredne vecne významne lepší výsledok ako národný priemer u žiakov 8-ročných gymnázií (úspešnosť 73,2 %, 22,1 % žiakov) a silne vecne významne lepší výsledok oproti národného priemeru u žiakov 5-ročných gymnázií (úspešnosť 74,4 %, 2,1 % žiakov).

Úspešnosť menšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne v teste úrovne B1 dosiahlo 2 546 žiakov (14,3 % zo žiakov na tejto úrovni), úrovne B2 860 žiakov (6,1 % žiakov) a úrovne C1 66 žiakov (3,2 % žiakov).

Najlepšie výsledky dosiahli žiaci na úrovni B1 v časti čítanie s porozumením (64,0 %), žiaci na úrovni B2 v časti počúvanie s porozumením (71,9 %). Najnižšiu úspešnosť dosiahli žiaci v časti gramatika a lexika (úroveň B1 47,3 %, úroveň B2 58,6 %). Žiaci bilingválnych stredných škôl maturujúci na úrovni C1 dosiahli v časti čítanie s porozumením úspešnosť 68,0 %, v časti používanie jazyka 66,7 %, a v časti počúvanie s porozumením 63,6 %.

Nemecký jazyk

Priemerná úspešnosť testu z nemeckého jazyka na úrovni B1 (756 žiakov) bola 36,4 %, na úrovni B2 (152 žiakov) bola 66,4 %. Priemerná úspešnosť testu z nemeckého jazyka na úrovni C1 (181 žiakov) bola 57,4 %.

Podľa krajov dosiahli na úrovni B1 najlepšie výsledky žiaci z Nitrianskeho kraja (úspešnosť 41,8 %) na úrovni mierne vecnej významnosti voči národnému priemeru a výsledky žiakov z Košického kraja boli najnižšie (úspešnosť 29,4 %), silne vecne významne nižšie ako národný priemer. Na úrovniach B2 a C1 rozdiely medzi krajmi pre nízke počty žiakov neinterpretujeme. Rovnako z hľadiska zriaďovateľa výsledky pre malé počty žiakov neinterpretujeme.

Úspešnosť menšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne v teste úrovne B1 dosiahlo 381 žiakov (50,4 % zo všetkých žiakov na tejto úrovni), v teste úrovne B2 to bolo 14 žiakov (9,2 % žiakov), na úrovni C1 úspešnosť vyššiu ako 33 % nedosiahlo 22 žiakov (12,2 % žiakov).

Najlepšie výsledky dosiahli žiaci na úrovni B1 v časti počúvanie s porozumením (37,9 %), na úrovni B2 v časti gramatika a lexika (68,0 %). Najnižšiu úspešnosť dosiahli žiaci v časti čítanie s porozumením na úrovni B1 (33,8 %) a na úrovni B2 (64,0 %). Žiaci bilingválnych stredných škôl maturujúci z nemeckého jazyka na úrovni C1 dosiahli najlepšie výsledky v časti čítanie s porozumením (63,7 %), najnižšiu úspešnosť dosiahli v časti používanie jazyka (54,1 %).

Ruský jazyk

Priemerná úspešnosť testu z ruského jazyka na úrovni B1 (460 žiakov) bola 46,6 %. Priemerná úspešnosť testu z ruského jazyka na úrovni B2 (58 žiakov) bola 55,3 %.

Na úrovni C1 (114 žiakov) bola priemerná úspešnosť žiakov z ruského jazyka 51,8 %.

Podľa krajov boli na úrovni B1 výsledky žiakov z Košického kraja stredne vecne významne lepšie oproti národnému priemeru. Na úrovniach B2 a C1 rozdiely medzi krajmi pre nízke počty žiakov neinterpretujeme.

Úspešnosť menšiu alebo rovnú 33 % v riadnom termíne v teste úrovne B1 dosiahlo 111 žiakov (24,1 % zo všetkých žiakov na tejto úrovni), v teste úrovne B2 to v riadnom termíne bolo 13 žiakov (22,4 % žiakov), na úrovni C1 malo úspešnosť menšiu alebo rovnú 33 % 10 žiakov (8,8 % žiakov).

Francúzsky jazyk

Priemerná úspešnosť testu z francúzskeho jazyka na úrovni B1 (1 žiak) bola 73,3 %. Priemerná úspešnosť testu z francúzskeho jazyka na úrovni B2 (17 žiakov) bola 68,0 %. Všetci žiaci maturujúci z francúzskeho jazyka na úrovniach B1 a B2 dosiahli v teste úspešnosť nad 33 %.

Španielsky jazyk

Priemerná úspešnosť testu zo španielskeho jazyka na úrovni B2 (14 žiakov) bola 85,4 %. Všetci žiaci maturujúci zo španielskeho jazyka na úrovni B2 dosiahli v teste úspešnosť nad 33 %.

Taliansky jazyk

Priemerná úspešnosť testu z talianskeho jazyka na úrovni B1 (1 žiak) bola 56,7 %.

Zverejnenie výsledkov a prezentácia podrobných informácií o výsledkoch Maturity 2022

Podrobná prezentácia o výsledkoch EČ MS 2022 je zverejnená TU.

Výsledky škôl z externej časti maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch budú zverejnené na portáli Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania

Výsledky testovaní najneskôr od 2. júna 2022.

Výsledky pilotného výskumu študentov stredných odborných škôl

Tlačová správa
Bratislava, 4. máj 2022

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (ďalej NÚCEM) v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy výskumu a športu SR a medzinárodným centrom štúdie OECD PIAAC (Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých) realizoval výskum s cieľom overiť kompetencie študentov končiacich ročníkov stredných odborných škôl na Slovensku.

Výskum sledoval súbor kognitívnych a nekognitívnych zručností, ktoré jednotlivci potrebujú pre plnohodnotné uplatnenie sa v modernej spoločnosti. Išlo najmä o čitateľskú a matematickú gramotnosť a schopnosť riešiť problémy s využitím informačno-komunikačných technológií (ďalej IKT). Výskum sa zároveň zameral aj na nekognitívne zručnosti, napr. na profily pracovných záujmov (RIASEC), životný štýl či zdravie a psychickú pohodu ľudí. Výskum sa uskutočnil na prelome rokov 2021 a 2022 prostredníctvom elektronického testovacieho nástroja Vzdelávanie a zručnosti Online – PIAAC Online. Dobrovoľne zapojení stredoškoláci končiacich ročníkov stredných odborných škôl vyplňovali anonymný online test, ktorý umožňuje zistiť, úroveň kognitívnych schopností v čítaní s porozumením, matematike a schopnosti riešiť problémy s využitím IKT. Zároveň sa študenti dozvedeli charakteristiky povolania, pre ktoré sa najviac hodia alebo, ktoré povolania zodpovedajú ich pracovným záujmom.

Do výskumu sa zapojilo dovedna 772 respondentov. Priemerný vek študentov bol 18 rokov. Pomer chlapcov bol trojnásobný (75 %) v porovnaní s dievčatami (25 %). Ukázalo sa, že dostupná vzorka študentov dosiahla priemerné úrovne v čitateľskej, matematickej gramotnosti a v schopnosti riešenia problémov s IKT. Kognitívne skóre sú porovnateľné so skóre PIAAC OECD (2012). V čitateľskej a matematickej gramotnosti študenti SOŠ dosiahli porovnateľné skóre ako PIAAC mladí ľudia vo veku 16 – 19 rokov (OECD, 2017). V rámci rozdielov podľa pohlavia sa ukázalo, že chlapci oproti dievčatám skórovali významne lepšie v schopnosti riešiť problémy s využitím IKT a v matematickej gramotnosti. Tieto zistenia sú v súlade so zahraničným výskumom[1] mladých ľudí, ktorý poukazuje na skutočnosť, že v matematickej gramotnosti chlapci stabilne dominujú oproti dievčatám od veku 9 až do 27 rokov.

V profiloch pracovných záujmov nám analýza dát ukázala, že študenti (podobne ako v zahraničných výskumoch) najviac inklinovali k profilom Podnikavci, Konzervatívci a Umelci. Z hľadiska rozdielov podľa pohlavia sa ukázalo, že chlapci významne viac preferovali profil Realisti, pričom dievčatá, naopak, významne viac inklinovali k profilom Sociálni a Podnikavci. Rovnaké výsledky zistil aj zahraničný výskum dospievajúcej populácie. Ďalej sa ukázali vzájomné súvislosti profilov RIASEC Realisti s Investigatívcami, pričom ľudia s danými profilmi inklinujú k technickým prácam, analytickému mysleniu, riešeniu problémov a vede. Investigatívci okrem toho súviseli s profilom Umelci, ktorých spájajú inovatívne úlohy zamerané aj na bádateľské práce. Profil Sociálni najvýznamnejšie koreloval s Podnikavcami a Umelcami, u ktorých je spoločnou doménou práca s ľuďmi a aktivity, v ktorých prevažuje komunikácia. Najsilnejší vzťah sa ukázal medzi profilmi Konzervatívci a Podnikavci, čo vysvetľuje ich veľmi podobnú orientáciu na ekonomický smer a obchod. Zistené vzťahy sú v súlade s výsledkami medzinárodných štúdií.

V skúmaní psychickej pohody sa v našom výskume u zúčastnených študentov ukázala stredná, priemerne dobrá miera psychickej pohody, ako aj spokojnosti so životom a prežívania pozitívnych emócií (pozitívneho postoja). Zároveň polovica študentov vyjadrila aj vysokú mieru pociťovania negatívnych emócií (negatívneho postoja), ktorá je charakteristická pre obdobie dospievania. Negatívne emócie sú aj v súlade s náročným obdobím pandémie Covid-19, ktorú študenti zažívali. Subjektívne vnímané zdravie polovica študentov ohodnotila ako stredne dobré a 42 % ako pevné. Len 8 % považuje zdravie aj stravu za slabú. Fyzickú aktivitu označili až tri štvrtiny študentov ako primeranú a dobrú (70 % a 22 %). V rámci BMI indexu sa ukázalo, že viac ako polovica študentov mala normálnu váhu (63 %), avšak takmer 30 % malo nadváhu až obezitu. Až polovica mladých ľudí mala problémy, slabý spánok. V rámci fajčenia 71 % študentov uviedlo, že nefajčia, avšak vyše 17 % fajčí každý deň. V sledovaní rozdielov psychickej pohody podľa pohlavia neboli zistené žiadne rozdiely. Rozdiely sa však ukázali v zhodnotení subjektívne vnímaného zdravia v prospech chlapcov. Chlapci sa cítili významne zdravší ako dievčatá (45 % k 33 %). Naopak významne vyšší podiel dievčat uvádzal podváhu (15 %) a obezitu (15 %). Fajčenie sa taktiež ukázalo v neprospech dievčat, ktoré vo vyššom podiele (24 %) oproti chlapcom (15 %) fajčili na dennej báze. Zaujímavosťou však je pozitívna asociácia vyššieho skóre matematickej gramotnosti s vyššou úrovňou psychickej pohody. Rozvíjanie kognitívnych zručností je preto efektívne aj z hľadiska dosahovania lepšej psychickej pohody a zdravia. Z hľadiska pracovných záujmov sa ukázal pozitívny vzťah profilov Podnikavci a Realisti so spokojnosťou so životom a kladný vzťah profilov Sociálni, Podnikavci a Konzervatívci s prežívaním pozitívnych emócií. Negatívny postoj sa spájal u študentov s profilom Umelci a vyššia miera fyzickej aktivity súvisela s profilom Realisti a Sociálni. Mladým ľuďom je preto dôležité poskytovať poradenstvo o ich študijnom/pracovnom nasmerovaní, aby štúdium alebo práca v čo najväčšej miere korešpondovali s typológiou ich pracovných záujmov a nedochádzalo tak k predčasnému ukončeniu štúdia alebo nezaradeniu sa do vhodnej pracovnej oblasti.

Sú to práve mladí ľudia tvoriaci špecifickú skupinu obyvateľstva, ktorej najväčším problémom na slovenskom trhu práce (a to i v rámci medzinárodného porovnania) je nízka zamestnanosť. Mladí ľudia sú takisto vystavení vyššiemu riziku prechodu nezamestnanosti do dlhodobej formy. Z hľadiska prevencie dlhodobej nezamestnanosti je preto dôležitá včasná integrácia absolventov na trhu práce. Ekonomická aktivita, nadobudnuté pracovné skúsenosti a vzdelanie podmieňujú produktivitu a majú vplyv aj na životný štýl, zdravotný stav a schopnosť ďalšieho vzdelávania v zrelom veku. Poznanie kognitívnych zručností a ďalších nekognitívnych faktorov môže prispieť k získaniu obrazu o smerovaní mladých ľudí v súvislosti s budúcim uplatnením sa na trhu práce a poskytuje čiastočne obraz o efektivite vzdelávacieho systému. Analýza dát študentov SOŠ umožnila získať čiastočný obraz, ktorý bude treba spresniť ďalším výskumom. Systematicky sledovať úroveň zručností mladých ľudí je pre budúcnosť našej krajiny nesmierne dôležité.

[1] Borgonovi a Paccagnella, 2018

Na tomto prepojení si môžete preštudovať celú správu

Prečo tak veľa detí nevie čítať s porozumením: Učíme ich čítať rýchlo a plynulo, ale s vypnutou hlavou

 

Iba máloktorá krajina môže urobiť to čo my – a teda naučiť dieťa čítať bez toho, aby rozumelo obsahu, hovorí odborníčka na čitateľskú gramotnosť.

Podľa profesorky Oľgy Zápotočnej vyzerajú učebné osnovy na prvom stupni trochu ako spartakiáda. Deti robia veľa hlasových a dychových cvičení, aby sa naučili čítať rýchlo, plynulo a bezchybne.

Mechanicky odpisujú písmená, kým ich nevedia napísať krasopisne. Až kým úplne nestratia záujem o knihy. „Kedy sa dostane dieťa k vyjadreniu toho, čo chce povedať? Možno v treťom ročníku,“ hovorí Zápotočná.

Oľga Zápotočná

Pracuje na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV, kde sa venuje ranej gramotnosti, vzdelávaniu a metakognícii. Vyučuje budúcich učiteľov na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Spolupracuje aj na reforme učebných osnov, ktoré pripravuje Štátny pedagogický ústav. Je spoluautorkou analýzy o čitateľskej gramotnosti podľa výsledkov PISA pre národný merací ústav vzdelávania NÚCEM.

Vysvetľuje, prečo je dôležitejšie cvičiť porozumenie textu, bez ktorého človek naletí hoaxom na internete. „Pretože to ho v škole naučili – vnímať jednoznačné a jasne platné pravdy tak, ako sú napísané. Neuvažovať o tom, že sú na diskusiu a majú širší kontext.“

Slovenské deti majú dlhodobo veľmi nízke výsledky v čitateľskej gramotnosti. V meraniach PISA sa dlhodobo zaraďujeme pod priemer krajín EÚ aj OECD. Ako dobre rozumie textu priemerný slovenský 15-ročný žiak? 

Mám skúsenosti s mladými ľuďmi, ktorých učím na vysokej škole. Očakávali by ste, že na vysokú školu pôjdu tí najlepší žiaci, no ich úroveň čitateľskej gramotnosti býva často problematická. Keby som vám prečítala úryvky ich seminárnych prác… Mnohým študentom spôsobuje ťažkosti koncipovanie svojich myšlienok do textu.

Ako napríklad? 

Vidím, že študenti nie sú zvyknutí čítať dlhý text a vytiahnuť si z neho hlavné myšlienky. Chcú iba prezentácie, s krátkymi definíciami. Hovoria, že na strednej škole im učiteľ nadiktoval poznámky, ktoré na písomke vyžadoval doslova. Nehovorím, že je to všade, ale stretávam sa s tým.

Odborníčka Petra Fridrichová povedala v rozhovore príklad: deti nemajú problém urobiť fyzikálny projekt, ale robí im problém zapísať svoju hypotézu – čo očakávajú, že sa stane, a potom zapísať výsledok projektu. Teda formovanie svojich myšlienok do viet. Ako to vidíte vy? 

Neviem posúdiť, či je problém iba v čitateľskej gramotnosti. Podiel na tom má aj to, ako vyučujeme prírodné vedy. Dlho sa u nás presadzuje taká koncepcia, podľa ktorej sa deti učia cez experimenty, nie cez memorovanie definícií. To sa však nie vždy robí v praxi. Ak žiaci nie sú vedení k tomu, ako viesť experiment – ako si stanoviť hypotézu, navrhnúť efektívny postup a vyvodiť z toho záver –, s podobnými úlohami majú problém.

Ukazuje sa to aj na matematike. Žiakom robia problém práve slovné úlohy. Sú zvyknutí drviť vzorce, definície, počítať desiatky príkladov. Keď je ten príklad zaobalený v slovnej úlohe, nastáva problém.

Prečo robí žiakom čitateľská gramotnosť problém? 

Korene problému sú už v tom, ako učíme deti čítať v prvých ročníkoch. Napríklad keď ich učíme čítať doslovne, bez chyby a ťažiskom sú krasopisné diktáty bez hrúbok. Deti to nebaví, sú z toho otrávené. Aj tí, ktorí v predškolskom veku inklinovali ku knihám, stratia nadšenie. Pätnásťroční mladí ľudia potom v PISA meraniach tvrdia „čítam, iba keď musím“, „nechce sa mi“, „nebaví ma to“. To naznačuje, že škola to robila zle a s deťmi sa to nesie.

Je to dlhodobý problém Slovenska? 

Vo výskumoch v praxi sme už dávno pozorovali, že čitateľská gramotnosť je nízka. Na konferenciách a v zahraničnej literatúre sa už dávno hovorilo o nových prístupoch vo vyučovaní gramotnosti a prinášali sme ich aj na Slovensku. Ale nikto nám nevenoval pozornosť. Až kým sme sa v novom tisícročí nezapojili do medzinárodného merania PISA.

Čo sa potom stalo? 

Všetkých šokovalo, aké nízke výsledky sme dosiahli – umiestnili sme sa na priemere krajín a postupne sme klesali do podpriemeru. Takisto sme sa zapájali do meraní PIRLS, kde sa merajú výsledky detí v 5. ročníku, teda po prvom stupni. Tieto deti v meraniach ako-tak obstoja, držia sa na priemere. Ale 15-roční mladí ľudia podľa PISA majú čitateľskú gramotnosť podpriemernú.

Pamätám si, keď bola v roku 2009 v parlamente debata o tom, ako naše deti zase pohoreli v meraniach PISA. Novinári vtedy obchádzali poslancov a pýtali sa ich, či si niektorú z úloh nevyskúšajú. Utekali pred novinármi, zľakli sa, že ich nebudú vedieť vypracovať. Nie sú to ľahké úlohy, ani naše deti na ne nie sú zvyknuté.

Tretina žiakov je v rizikovej skupine, teda nemá ani základy čitateľskej gramotnosti. Ako to vyzerá? 

Majú veľký problém s porozumením textu.

Čo to znamená? 

Schopnosť porozumieť je veľmi komplexná vec. Porozumenie na základnej úrovni je schopnosť pochopiť doslovný význam a vedieť ho zreprodukovať. Ale nielen to, vstupuje do toho aj dlhodobá pamäť. Teda dať si to do kontextu s predošlými vedomosťami či zážitkami, porovnať to, vyhodnotiť. Učitelia nie sú vedení k tomu, aby deti takto učili. Keď im dávajú úlohy na porozumenie textu, otázky už formulujú tak, aby si znova pýtali iba konkrétne fakty či doslovné formulácie. Ale nie to, ako tomu textu rozumie žiak individuálne, na základe svojej osobnej skúsenosti.

Ako to myslíte? Aké otázky na porozumenie textu učitelia kladú?

Keď učiteľ kladie otázku, očakáva jasnú odpoveď. Buď žiak odpovie správne, alebo zle. Ale význam textu môže byť mnohoznačný, na diskusiu. Žiak môže pri čítaní dospieť k záveru, o ktorom si nie je istý, preto o tom bude diskutovať so spolužiakmi. Toto je porozumenie, ktorému by sa škola mala venovať.

Napríklad? 

Moja študentka mi hovorila, že na strednej škole preberali román Parfum, ktorý už zhodou okolností prečítala, kým ostatní spolužiaci ešte nie. Tešila sa, že má možnosť ukázať sa. Keď povedala to, ako knihe rozumie, učiteľka jej povedala, že je to zle. Lebo v učebnici sa učí história autora a žáner knihy a nie názor na knihu.

Tam je zakopaný problém s kritickým myslením. Ak človek natrafí na pochybný kanál, kde mu naservírujú jednoduchý a ľahko pochopiteľný text, naletí im. Pretože to ho v škole naučili – vnímať jednoznačné a jasne platné pravdy tak, ako sú napísané. Neuvažovať o tom, že sú na diskusiu a majú širší kontext.

Spomenuli ste, že v medzinárodných testovaniach naši piataci majú ešte dobré výsledky. Ale 15-roční sú na tom zle. Prečo je to tak? 

Problém vidím už vo vyučovaní budúcich učiteľov. Študenti učiteľstva na prvom stupni či predškolákov majú predmet Gramotnosť ako jeden z najhlavnejších. Veľa času venujú tomu, ako správne deti učiť základy gramotnosti. To už neplatí pre študentov pedagogiky pre druhý stupeň. Tí študujú zväčša kombináciu dvoch predmetov – napríklad biológia a matematika, slovenčina a dejepis. Učia sa akademické vedomosti v daných predmetoch, ale neučia sa, ako budovať gramotnosť detí. Na našej pedagogickej fakulte sa nám podarilo takýto predmet presadiť, ale aj to len ako povinne voliteľný.

Samozrejme, problém je aj v učebných osnovách. Žiaci sa musia učiť priveľa teórie o jazyku. Naposledy sme sa bavili na predmetovej komisii odborníkov pedagogiky slovenského jazyka, aké vetné členy by sme mohli vypustiť z vyučovania. Natrafili sme na prístavok. Priznám sa, že ja som si ani nepamätala, čo to je. Po dvojhodinovej debate sme sa však nedokázali dohodnúť na tom, že to vypustíme. Naopak, deťom stále prikladáme stále ďalšie úlohy.

Prečo sme dlhodobo tak pozadu v čitateľskej gramotnosti? V analýze o čitateľskej gramotnosti tvrdíte, že prístup k čitateľskej gramotnosti sa na Slovensku polstoročie nemenil a absentovala diskusia o tom, ako má vyzerať. 

Dlhé roky sme tu nemali veľké výskumy. Až v novom tisícročí sme sa zapojili do PISA, ale to už bolo 30 rokov pozadu. Diskusie o tom, ako učiť deti čítať, sa vo svete začali už v 60. či 70. rokoch. U nás v 30. rokoch prišlo niekoľko reformátorov, ktorí upozorňovali na príkladoch z Ameriky, že musíme deti učiť porozumieť textu. Po nástupe komunizmu sa táto metóda zakázala, s vysvetlením, že ide o americkú vec. Zaviedla sa analyticko-syntetická metóda, ktorú máme aj dodnes.

Čo to je? 

Náš jazyk je veľmi jednoduchý, v zmysle fonetickej pravidelnosti. Práve preto sa táto metóda dá u nás tak dobre uplatniť. Máloktoré iné jazyky by to mohli urobiť, Angličania napríklad vôbec.

Prečo? 

Angličtina, írština, dánčina – to sú jazyky, kde je 80 rôznych zvukov a iba 20 znakov. Neexistuje, aby ste sa mohli nabifliť pravidlá ich používania. Preto iba máloktorá krajina môže urobiť to čo my – teda naučiť dieťa čítať bez toho, aby rozumelo obsahu. Naše deti by mali mať oproti iným jazykom takú výhodu, že by sa mali naučiť čítať hravo za tri mesiace a ďalej by mohli trénovať iba porozumenie. A kým by Angličania zvládli základ, naše by už boli ďaleko popredu.

A prečo to tak nie je? 

Pretože sme si vymysleli veľa komplikovaných pravidiel, ktoré deti učíme. Jediný skutočný problém je pritom iba mäkké a tvrdé i. Prvý stupeň je postavený práve na tom, že deti drilujeme v tom, aby si zapamätali vybrané slová. Nehovorím, že je v poriadku robiť hrúbky. Ale ak by sme deti viedli k nadšeniu pre čítanie, samým by im časom udrelo do očí, ak nejaké slovo napísali nesprávne. Tak to robia učitelia v zahraničí pri komplikovaných jazykoch – musia deti neustále motivovať k čítaniu, aby si osvojili pravidlá nie cez nabiflenie pravidiel, ale zmysluplnou skúsenosťou.

Čo to znamená, že slovenčina je foneticky pravidelná, a teda jednoduchšia? 

V zásade je to pravidlo „píš, ako počuješ“. Každá hláska korešponduje s grafémou. Máme samohlásky a, e, i, o, u – ako ich počujeme, tak ich píšeme. Občas sú výnimky, napríklad dz je tvorené dvoma písmenami. Ale to sú smiešne veci v porovnaní s angličtinou. Bežné dieťa sa to naučí za tri mesiace. Princípy písania a čítania šikovné deti bežne pochopia už v predškolskom veku. V zahraničí to trvá deťom dva či tri roky, ale popritom stále rozprávajú o tom, čo čítajú, diskutujú, čítajú ilustrované knihy. Učitelia to musia robiť, aby udržali ich záujem.

Ako napríklad? 

Mám napríklad knihu pre prvý ročník na Novom Zélande. Sú v nej iba obrázky a na každom jednoduché vety. Napríklad: Mama číta. Mama nakupuje. Sú to slová, ktoré sú deťom známe a vedia ich vydedukovať z obrázka. Zároveň sa opakujú a postupne pridávajú aj nové slová. Základom je však zážitok. Dieťa za jeden deň prečíta celú knižku a môže sa doma pochváliť.

Ako v porovnaní s tým vyzerá naše vyučovanie, teda analyticko-syntetická metóda? 

Nie je to zlá metóda, ale má svoje limity. Deti sa učia hlásku „a“, ku ktorej sa priradí písmeno. Potom sa učia hlásky „a, e, i, o, u“. Potom sa pridá prvá spoluhláska „m“ a tvoria sa vety „Mama má Emu.“ Je to jednoduchá a zvládnuteľná metóda. Neponúka však deťom príliš zaujímavé texty. Ako budete diskutovať o tom, či má mama Emu? Naopak, pri spomínanej novozélandskej knižke sa môžete porozprávať, čo mama nakupuje.

Slovenské šlabikáre nenadchnú deti pre čítanie? 

Veľmi dlho trvá, kým deti môžeme zaujať obsahom. Učia sa „Ivo loví ryby.“ To je predsa text o ničom. Ale dá sa urobiť to, že deti popri učení základnej gramatiky zaujmeme iným textom. Predškolákom učiteľky veľa čítajú. Ale keď prídu do školy, učiteľky im už nečítajú, pretože sa žiaci učia čítať sami. Alebo si čítajú iba šlabikár, a to je nuda. Aspoň raz alebo dvakrát do týždňa by im mohli čítať zaujímavé a zábavné texty. Ale čítanka s textami prichádza až ku konci roka.

A prečo učiteľky deťom nečítajú? 

Hovoria, že na to nemajú čas, pretože musia s deťmi robiť veľa cvičení. Keď som si pred pár rokmi čítala učebné osnovy, podľa ktorých sa učia čítať deti na prvom stupni, s kolegom Branislavom Pupalom sme zhodnotili, že je to ako spartakiáda. Boli tam samé rozcvičky, dýchacie cvičenia – všetci naraz robme to isté. Hovoríme, že nám záleží na tom, aby deti rozumeli textu, ale to musíme najprv trénovať.

O aké cvičenia ide? 

Moja študentka robila prácu, pri ktorej sedela na niekoľkých hodinách slovenčiny a zachytávala, ako učitelia vyučujú. A to bola taká nuda – cvičenie za cvičením. Vypĺňali pracovné zošity, rôzne príklady na gramatické javy. Ale keď je naším hlavným cieľom naučiť deti čítať a písať za účelom toho, aby zmysluplne vedeli riešiť úlohy, musíme s tým začať od začiatku. My namiesto toho cvičíme hlavne „techniku čítania“ .

Ako to myslíte? 

Prvý rok dieťa iba píše bez porozumenia, v podstate kreslí písmená. Odpisuje vzor z tabule, potom prepisuje vzor tlačeného písmena do písaného samostatne. Stále sú to iba mechanické činnosti. Kedy sa dostane dieťa k vyjadreniu toho, čo chce povedať? Možno v treťom ročníku.

V analýze o čitateľskej gramotnosti hovoríte o deťoch, ktoré v 60. rokoch museli na domácu úlohu prečítať text doma päťkrát, neskôr aj so stopkami v rukách. Prečo? Aká je teória za takýmto učením? 

Keď som chodila do školy, musela som mame päťkrát prečítať text a ona do čítanky zapísala „päťkrát čítala“. Povedzte mi, prečo päťkrát? Keď dieťa niečo toľkokrát prečíta, už sa to naučí naspamäť. Už to nie je o tom, že porozumie kódu jazyka, ale o tom, že text memoruje. A to nemá zmysel. Poznám učiteľku, autorku výborného šlabikára, ktorá povedala, že v živote nedá dieťaťu čítať dvakrát to isté. Vedieme ho tým iba k mechanickému čítaniu.

Aký to má dôsledok na gramotnosť? 

V PISA odpovedali pätnásťroční žiaci na otázku, aké techniky používajú najčastejšie pri učení sa. Polovica zaškrtla možnosť: „Čítam si text až dovtedy, kým si ho nezapamätám.“ Alebo: „Čítam text stále dookola.“ Toto sme ich naučili v škole.

 

Takže slovenčina je zaujímavá v tom, že deti sa naučia čítať aj bez toho, aby rozumeli obsahu. 

Dá sa to. Keď dieťa zvládne jednoduché pravidlá, text odrapká bez problémov. Pri ťažších jazykoch sa napríklad anglické dieťa nepohne bez toho, aby si muselo domýšľať, dosadzovať ďalšie významy, sledovať, v akom kontexte sa slovo nachádza. Ja takto čítam v cudzom jazyku. Nepoznám všetky slová, ale z kontextu ich pochopím. U nás to netreba. Pamätám si, že moja dcéra prišla domov s tým, že ju musím odmerať pri čítaní. Vzala som stopky do rúk a zistila, že nestihne prečítať 60 slov, ale iba 20. A čo teraz? Mala som ju naháňať ako na pretekoch?

V analýze o čitateľskej gramotnosti hovoríte o tom, že v našich školách je stále prítomný mýtus rýchlosti a plynulosti. O čo ide? 

To bola mantra, ktorá bohužiaľ stále pretrváva. Rýchlosť, správnosť, plynulosť techniky čítania. Ide o postoj, že ak deti dokonale zvládnu techniku, potom začnú textu aj rozumieť. Argumentom je, že deti rozumejú hovorenej reči – hovoríme rýchle a plynulo a rozumejú nám. Takže keď dosiahneme, aby takto rýchlo a plynulo čítali text, príde aj porozumenie. Ale nie je to pravda. Lebo deti čítajú rýchlo aj plynulo a bez chyby, ale vypli si hlavu a ničomu nerozumejú.

Prečo? 

Lebo sa to dá. Koľkokrát sa vám stane, že si čítate nejaký text, a po niekoľkých sekundách si uvedomíte, že vôbec neviete, o čom je? Mne často. Je to tá spartakiáda – naučili sme sa to tak mechanicky, že už nemusíme rozmýšľať. Pri jednom výskume sme stopovali deti pri vyslovovaní slov. Keď jeden súťaživý chlapec zbadal stopky, začal tak rýchlo odrapkávať slová, že ich poplietol, hovoril skomoleniny. Vôbec si to nevšimol. Rýchlosť čítania nesmie predbiehať rýchlosť porozumenia dieťaťa. Dobrý čitateľ číta pomaly a ešte sa päťkrát vráti.

Takže dieťa sa snaží rozumieť tomu, čo číta, ale keď sa učí veľa pravidiel, stratí záujem. 

Pýtali sme sa pri jednej práci prvákov, či rozumejú tomu, čo čítajú. „Ako kedy,“ povedal jeden. A prečo? „Niekedy sa mi nechce, som lenivý.“ A keď nerozumieš, čo urobíš? „Opýtam sa mamy a ona mi to vysvetľuje a vysvetľuje, a potom ahá, pochopím.“ To je metaporozumenie, keď dokáže monitorovať, čomu rozumie a čomu nie. A či to prvák dokáže? Bez debaty. Dokáže rozmýšľať nad svojím poznávaním, ale treba ho k tomu viesť. Ale ak má iba učiteľ hlavné slovo a rozhoduje o tom, čo je zle a čo dobre, niektoré deti rezignujú.

Hovoríte, že situácia s čitateľskou gramotnosťou sa skomplikuje na druhom stupni. Prečo? 

Pretože prídu náročnejšie odbornejšie texty. Ak sa dieťa nenaučí v škole zaoberať sa porozumením textu, zrazu je v 5. ročníku zavalené nárokom, ktorý nedokáže zvládnuť. Zároveň učitelia na druhom stupni nedostali základy, ako podporovať a rozvíjať gramotnosť. Ešte stále to tak je. Keď v piatom ročníku učitelia zistia, že deti nevedia dobre čítať a textom nerozumejú, siahajú po rôznych riešeniach. Najčastejšie im vyberajú krátke výňatky, ktoré im nadiktujú do zošitov, a to sa deti naučia.

Ako by to malo byť? 

Dieťa na prvom stupni zvládne základ a ďalej by sa malo učiť, ako čítanie používať. Už by sa to mohlo učiť aj na prvom stupni, aspoň pár úloh. Napríklad aby si deti prečítali text a urobili si z neho zápisky. Ale základom je pestovať u detí radosť z čítania, nadchnúť ich pre to. Ak dieťa začne čítať knihy aj mimo školy, nebude mať na druhom stupni problém. Ale pokiaľ nie, vznikajú medzi nimi obrovské rozdiely.

Do toho, samozrejme, vstupuje rodinné prostredie. V medzinárodných porovnaniach sa ukazuje, že pokiaľ rodičia vedú dieťa k čítaniu a idú mu aj príkladom, je to pre dobrý prospech dieťaťa rozhodujúce. Vždy budú rozdiely medzi nimi a deťmi, ktorých rodina nemotivuje k čítaniu. Ale ide o to, ako dokáže vzdelávací systém tieto rozdiely vyrovnávať.

Dobrý systém to dokáže, napríklad škandinávsky. Náš to neveľmi dokáže. V medzinárodnom testovaní piatakov PIRLS sme sa ocitli na treťom mieste v miere zaostávania detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, za nami africké krajiny.

Ak sa žiak učí iba z poznámok, ktoré mu nadiktoval učiteľ, dokáže sa naučiť učivo základnej školy bez toho, aby mu rozumel? 

Je to vysoko pravdepodobné. Pamätám si, ako pri jednom Testovaní 9 sa deviataci sťažovali, že v teste mali úlohy na také učivo, ktoré nepreberali. Bol to však test na čitateľskú gramotnosť. Nepochopili, že to nie je učivo – že je to iba skúška čítania, že majú odpovedať na otázky z porozumenia textu.

Ako do toho vstupuje internet a fakt, že táto generácia s ním vyrastá už odmala? 

Táto téma je veľmi aktuálna. Internet je úplne iné čitateľské prostredie. Všetko to, o čom sme hovorili, je v tejto dobe ešte dôležitejšie. Musíme deti naučiť rozumieť textom. Pretože texty na internete sú iné – krátke, rýchle, plynulé, je ich kvantum. Ak deti nevedieme k práci s internetom a používajú ho iba samy, naučia sa čítať rýchlo, ale povrchne. Iba surfujú – prezerajú si veci a nechávajú si ich na neskôr. To nevedie k rozvíjaniu všetkých mentálnych procesov potrebným na porozumenie.

Čo s tým? 

Dôležité je, aby učiteľ či rodič viedol deti k používaniu internetu zmysluplne. Teda zadal úlohu, ktorú pod jeho vedením dieťa vypracuje. Nájde si informácie, ktoré potrebuje, preveruje si svoje zdroje a potom z toho urobí závery. To sú aktivity, ktoré ich posunú dopredu. Internet samotný neškodí čitateľskej gramotnosti, ale musíme ho vedieť používať. Musíme sa zmieriť s tým, že ho musíme do vyučovacieho procesu začleniť, pretože internet deti prirodzene láka, zaujíma ich.

Už predškoláci sa stretávajú s internetom, pozerajú obrázky a informácie z celého sveta. Nie je pre nich ešte oveľa zastaranejšie to, čo sa učia v šlabikári v prvom ročníku? Vety ako „Mama má Emu“ a „Ivo loví ryby“. 

Samozrejme. Deti sa vrhli na nové možnosti, na ktoré sa školy nedokázali rýchlo prispôsobiť. Už nemôžeme deťom brať mobily a zakazovať im internet. Treba nájsť možnosti, ako to do školy začleniť.

Prečo je to dôležité? 

Aj keď budeme mať všelijakú modernú techniku, základná čitateľská gramotnosť nás chráni pred jej nástrahami. Keď ju dieťa nemá rozvinutú, podlieha všetkému, čo naň internet vychrlí. Dezinformácie, hoaxy, nepravdy.

Prečo nepomáha porozumeniu textu, keď deti čítajú na internete veľa krátkych a rôznorodých správ? 

Dieťa internetom surfuje, číta si rôzne veci a vytvára si akúsi sieť poznatkov. Všeličo sa dozvie, rozvíja si. Je to rýchle, plytké, s cieľom dopátrať sa informácie. Ale informácia ešte nie je vedomosť. Poznatky sa budujú tým, že ich spájate v hlave. Ak číta knihu od dobrého autora, ktorý zhromaždil informácie a dal ich do kontextu na základe svojich vedomostí, je to hotové dielo, z ktorého sa veľa dozvie. To, čo by si samo na internete nikdy neposkladalo.

Spolupracujete na reforme učebných osnov, ktorá by sa mala rozbehnúť od roku 2026. Ako v nej bude vyzerať učenie čitateľskej gramotnosti? 

V osnovách máme na deti aj učiteľov veľmi veľa požiadaviek – presnosť, správnosť, plynulosť čítania aj veľa teórie o jazyku. Už dlho vieme, že učiva je veľa, ale aj tak naďalej rokmi narastalo. Prioritou teraz je, aby teória o jazyku ustúpila a prioritou bolo porozumenie jazyku. Samozrejme, nechceme rezignovať na poznávanie jazyka, ale musí byť zmysluplné, slúžiace nejakému praktickému účelu. Deti by sa mali učiť rozumieť textu a popritom sa pozastaviť pri nejakom gramatickom jave, na ktorý sme natrafili.

Ako napríklad?

Na zmysluplných úlohách. Napríklad si dieťa vyberie tému a píše o nej nejaký krátky text. A potom si ho bude samo korigovať a popritom sa učiť, prečo urobilo chyby v gramatike. Nemôžeme porozumenie textu odložiť na neskôr s tým, že najprv zvládneme techniku jazyka. Pretože sa k porozumeniu nemusíme už vôbec dopracovať.

Viete povedať konkrétny príklad? Vedel by už druhák napísať napríklad vlastnú krátku rozprávku? 

Už s predškolákmi sme robili úlohy, kde mali napríklad vyjadriť svoje myšlienky cez odkaz vo fľaši. Niektorí to urobili pomocou obrázkov, iní pár tlačenými písmenami, ktoré poznali. Niektorí napísali aj hotové slová. Keď sme potom s tými istými deťmi robili v prvom ročníku po polroku, pozreli sa na nás bezradne, že to ešte nevedia urobiť. Škola im začala servírovať pravidlá, dbá na dokonalosť a deti sa boja vyjadriť nesprávne.

Veď to poznáme aj dospelí. Napíšem celú knihu, a keď ju pošlem na jazykovú korektúru, vráti sa mi červené more. A potom, keď mám napísať úvod, neviem napísať už ani vetu. Bojím sa, či som to napísala správne. Podobne aj my deti zablokujeme. Boja sa vyjadriť, s čím by v materskej škole nemali problém.

Prečo sa deti boja?

Napríklad dieťa číta text a občas si aj niečo domyslí. Často to robia americké deti, ktoré to potrebujú, lebo ešte nerozumejú pre náročnosť jazyka. Ale keď to urobia naše deti, dospelí povedia: „Stop! Nevymýšľaj si!“ Má to dokonca vlastný termín – konfabulácia. Je to, keď si dieťa vymýšľa. Ale deje sa to, keď už dieťa pochopilo, o čo v texte ide, a vymýšľa si, predbieha udalosti.

Mali sme výskum v jednej záhoráckej škole. Deti často robili pri čítaní také chyby, že slovo automaticky prečítali po záhorácky. Prečítali „Jede na kole“ namiesto na bicykli. Namiesto chce byť lekárom prečítali „doktorem“. Hovoríme tomu dialektické paralexie. Dieťa si slovo prečíta, porozumie mu a automaticky si ho preloží do svojho materinského jazyka. A toto dokáže prvák. Tak mi nehovorte, že dieťa v prvom ročníku nerozumie tomu, čo číta. Ale my ho zahriakneme: „To je nesprávne, nevymýšľaj si, dávaj pozor.“ Tak si dieťa prestane vymýšľať, ale bohužiaľ často prestane aj úplne rozmýšľať.

Ako majú rodičia s deťmi pracovať na porozumení textu? 

Dieťa sa naučí jazyk doma. Nie preto, že ho rodič učí hovoriť ako učiteľ. Rodič by sa nemal dať strhnúť tým, aby robil úlohy ako v škole. Nech k tomu pristupujú prirodzene a napríklad si spoločne čítajú. To je to, čo dieťa v škole nemá – obyčajné čítanie si. Lebo rodičia sa niekedy dajú strhnúť – keď dieťa príde domov so zlou známkou, rodič zakáže televízor a prinúti dieťa sadnúť si k stolu a plakať nad knihou. Takto deti odrádzame od čítania. Nech sa rodičia na to vykašlú a iba si spolu s dieťaťom čítajú.

Rodina môjho synovca sa podobne stresovala nad jeho úlohami, tak som si ho zobrala nabok a spolu sme si napísali úlohy. Keď sme ich ukázali jeho mame, preľakla sa: „Veď to nepísal on, ale ty!“ Odpovedala som, že ja som to síce písala, ale on mi to nadiktoval. Ale nadiktoval mi krásny, zmysluplný text. Keby si to musel písať sám, odradilo by ho to a bál by sa napísať to, čo v skutočnosti chce povedať.

Odporúčam rodičom, aby pamätali na to, že dôležitejšia než známky je dlhodobá perspektíva. Dôležité je, aby sme mu neznechutili čítanie po jednej päťke. Motivujme ho ku knihám, nadchnime ho k písaniu a netrvajme na detailoch.

Takže keď si dieťa číta a robí chyby, nemáme ho opravovať? 

Keď si potichu číta s baterkou, nechajme ho tak a buďme šťastní, že ho to baví. Ale je dôležité, aké chyby robí. Pretože existujú aj inteligentné chyby – povie niečo, čo si sám vymyslel. Môžeme sa ho potom pýtať, ako to myslel a ako sa k tomu dopracoval. Pýtajme sa ho pri čítaní: Ako tomu rozumieš? Čo ti to pripomína? Ak si dokáže dať veci z textu do kontextu so svojím životom, to je to pravé porozumenie.

 

Uverejnené v DennikN 5. mája 2022

Učitelia sú málo zvedaví. Sú dobrí v matematike, v porozumení textu nevynikajú

Slovenskí učitelia sú v matematike lepší ako priemer vysokoškolsky vzdelanej populácie, v čitateľskej gramotnosti to je však s nimi horšie, ukázal výskum medzi dvoma tisíckami učiteľov.

Oslovení učitelia sa ukázali skôr ako organizované než zvedavé osobnosti.

Slovenských učiteľov starších žiakov skúmal štátny merací ústav NÚCEM, oslovil viac ako dvetisíc učiteľov z druhého stupňa základných a zo stredných škôl (gymnázií a stredných odborných škôl). Dotazník bol predzvesťou veľkého medzinárodného testovania dospelých ľudí PIAAC.

Ťažšie pracujú s náročnými textami

Dospelí obyvatelia Slovenska vo všeobecnosti nemajú dobrú čitateľskú gramotnosť, čo sa ukázalo aj pri učiteľoch. Až pätina oslovených učiteľov dosiahla iba druhú najnižšiu úroveň čitateľskej gramotnosti. Tá je definovaná tak, že vedia urobiť jednoduchý záver z textu či nájsť súvislosti medzi dvoma a viacerými informáciami.

Viac ako polovica učiteľov sa v čítaní umiestnila na strednej úrovni – to znamená, že dokážu pochopiť aj komplikovanejšie texty a vyhodnotiť napríklad aj viac protichodných informácií.

Iba necelé dve percentá dosiahli najvyššiu úroveň – čo je skupina, ktorá nemá problém napríklad posúdiť spoľahlivosť argumentov či zdrojov informácie.

„Zrejme naozaj môžeme konštatovať, že čítanie s porozumením a porozumenie súvislostiam v náročnejších textoch je významný problém celej našej spoločnosti. A platí to aj pre učiteľov,“ komentuje Romana Kanovská, bývalá riaditeľka NÚCEM. Pri celej populácii vychádza z medzinárodného výskumu PIAAC z roku 2012, v ktorom sa merali zručnosti dospelých. Vtedy sa dospelí zo Slovenska umiestnili pod priemerom krajín OECD.

Učitelia zo základných a odborných škôl sú v čitateľskej gramotnosti na podobnej úrovni ako zvyšná vysokoškolsky vzdelaná populácia na Slovensku. Lepšie výsledky dosiahli iba učitelia z gymnázií a mladí učitelia do 35 rokov.

Kanovská pripomína, že schopnosti učiteľov ovplyvňujú aj žiakov. „Medzinárodné výskumy jasne ukázali, že žiaci učiteľov, ktorí majú vyššie kognitívne zručnosti, dosiahli lepšie výsledky v gramotnostiach PISA,“ vraví.

 

Silná generácia starších matematikárov

V matematike učitelia výrazne predbehli zvyšok slovenskej populácie s vysokoškolským titulom. Takmer polovica učiteľov dosiahla dve najvyššie úrovne matematickej gramotnosti. To znamená, že rozumejú komplexným zadaniam, kde treba využiť viacero postupov či stratégií. „Opäť medzi nimi významne dominujú lepšie matematické zručnosti učiteliek a učiteľov gymnázií,“ dodáva Kanovská.

Naopak, iba sedem percent učiteľov vyriešilo matematické úlohy na najnižších dvoch úrovniach. Za dobrými výsledkami učiteľov môže byť aj fakt, že polovica zapojených učiteľov vyučovala predmety ako matematika či prírodné vedy.

V prieskume sa ukázal zaujímavý fakt – v matematickej gramotnosti je najsilnejšia stredná generácia učiteľov vo veku 45 až 55 rokov.

„Týchto učiteľov máme sústredených predovšetkým na gymnáziách, kde nám aj merania PISA potvrdzujú, že sú žiaci s najvyššími úrovňami matematickej gramotnosti,“ vysvetľuje Kanovská. Lepšie matematické zručnosti podľa nej súvisia so silnou generáciou zručných učiteľov.

Keď pred štyrmi rokmi v medzinárodnom testovaní PISA merali výsledky 15-ročných žiakov, slovenské deti sa konečne zaradili na úroveň priemeru krajín OECD, a nie pod priemer, ako roky predtým.

 

 

Fakty o výskume

Do výskumu sa zapojilo 2 016 učiteľov základných (48 %) a stredných škôl (52 %). Takmer polovica učiteľov vyučovala jazyky a spoločenské vedy (49 %) a polovica matematiku, informatiku alebo prírodné vedy (48 %). Štvrtina učiteľov učila výchovné predmety (25 %).

Vzorka učiteľov nie je reprezentatívna. Respondenti boli oslovení prostredníctvom emailu a za finančné ohodnotenie. Dá sa predpokladať, že ide najmä o učiteľov, ktorí sú zvyknutí pravidelne používať technológie.

Tento výskum bol niečo ako pilotná skúška NÚCEM-u pred spustením výskumu PIAAC, čo je online elektronický testovací nástroj pod záštitou OECD. Výsledky je možné porovnať s medzinárodným výskumom Survey of Adult Skills (PIAAC), ktorý prebehol na Slovensku v roku 2012 a zopakuje sa v roku 2022. Súčasťou tohto projektu bude aj reprezentatívny prieskum o učiteľoch.

Problémom však môže byť mladšia generácia učiteľov, ktorá v matematike nevyniká. V porovnaní so zahraničím je to nezvyčajné – výskumy ukazujú, že schopnosti učiteľov sú zväčša najvyššie u mladých a postupne s vekom klesajú. Môže byť za tým aj úpadok kvality vyučovania matematiky u učiteľov, vysvetľujú autori štúdie.

Dôvodom môže byť aj to, že školstvo nie je atraktívne pre mladých ľudí zdatných v matematike. „Pri výbere profesie si mladí ľudia s vysokou úrovňou matematických zručností prioritne nevyberajú učiteľské odbory, keďže sa vedia uplatniť v lepšie spoločensky a finančne oceňovaných odboroch,“ vysvetľuje Kanovská.

Podľa nej z toho môžeme mať vážny problém vo vyučovaní matematiky. „Neinvestujeme prostriedky do získania a udržania najkvalitnejších ľudí v školstve. Ako inak môžeme naštartovať a dotiahnuť progresívne zmeny alebo reformy?“

Sú teda naši učitelia múdri? Romana Kanovská je opatrná s odpoveďou na túto otázku, reprezentatívne dáta budú známe po vyhodnotení širšieho a reprezentatívnejšieho výskumu PIAAC medzi dospelými v krajinách OECD.

No aj tento „menší“ výskum potvrdil, že učitelia dosiahli lepšie výsledky ako zvyšok vysokoškolsky vzdelanej populácie. „V školách by naozaj mali deti vzdelávať učitelia s vysokou úrovňou kognitívnych zručností. Náš výskum na dostupnej vzorke učiteľov to zatiaľ potvrdzuje,“ tvrdí Kanovská.

Učitelia sú systematickí, ale nie sú otvorení novým zmenám

Učitelia v prieskume si viac cenili svedomitosť než zvedavosť. Väčšina preferovala vlastnosti ako organizovanosť, spoľahlivosť, sebadisciplína a ambicióznosť. Svedomitosť preferovali najmä starší učitelia na základných školách. „To sú vlastnosti, ktoré sú všeobecne od učiteľov vyžadované a očakávané,“ tvrdí Kanovská.

Svedomitosť si vyberali najmä tí učitelia, ktorí dosahovali vyššie úrovne matematickej aj čitateľskej gramotnosti.

Najmenej často si učitelia vyberali spoločenskosť, prispôsobivosť či zvedavosť. Prečo by pre nich mali byť tieto vlastnosti dôležité? „Zvedavosť spolu s intelektuálnosťou hovoria o ich otvorenosti novým výzvam,“ vysvetľuje Kanovská.

Práve otvorenosť novým výzvam je črta, ktorá bola medzi učiteľmi zastúpená najmenej. Učiteľov pritom čakajú zmeny – chystá sa reforma kurikula, vysokých škôl, takisto aj reforma poradenských zariadení. „Reforma kurikula a zmeny vo vzdelávaní si určite vyžadujú zapojenie učiteľov, ktorí sú otvorení novým výzvam, v nameraných dátach však nevidíme takéto ústretové nastavenie učiteľov,“ tvrdí Kanovská.

Za otvorených sa považujú najviac učitelia gymnázií a stredných odborných škôl. „Učitelia základných škôl sú reformným zmenám otvorení najmenej,“ dodáva. Na druhej strane si učitelia základných škôl väčšmi cenili vlastnosti ako prívetivosť, ochota či veľkorysosť.

Najmenej učiteľov sa považuje za realistov, ukazuje prieskum. Najčastejšie si učitelia vyberali profil sociálneho typu človeka, obľúbený bol aj profil „umelec“ či „investigatívec“.

 

Učitelia zadávajú úlohy na kritické myslenie, ale nevyberajú si netradičné učenie

Ako učitelia učia? Najčastejšie asi takto: vysvetlia žiakom, čo sa od nich očakáva, odvolávajú sa na každodenné problémy, stanovujú ciele na začiatku vyučovacej hodiny a zhrnú učivo. Väčšina učiteľov tvrdí, že zadáva žiakom úlohy na kritické rozmýšľanie, pričom tak robí až 80 percent učiteľov z gymnázií.

Iba štvrtina učiteľov zadáva žiakom dlhodobé projekty. Tretina priznáva, že dávajú žiakom aj úlohy, ktoré nemajú zjavné riešenie.

„Učitelia gymnázií aj stredných škôl využívajú oveľa častejšie oproti učiteľom základných škôl metódy, ktorými učivo prepájajú s praxou, predkladajú im problémové úlohy, kde musia žiaci kriticky rozmýšľať,“ vraví Kanovská.

Len malé percento učiteľov začína pravidelne svoje hodiny netradičným spôsobom – napríklad experimentom, dramatizáciou či protirečením, ktoré súvisí s preberanou témou. Najviac učiteľov začína tradične hodinu tým, že žiakom vysvetlí, čo na hodine budú preberať a ako im to pomôže.

Podľa prieskumu učitelia nezvyknú nechať žiakov rozhodovať o tom, čo a ako sa učia. Len malé percento z nich nechá pravidelne žiakov vyberať si spolužiakov pri riešení spoločnej úlohy alebo individuálny spôsob, akým sa budú učiť.

 

Mladí učitelia si hľadajú prácu, starší učitelia už nemajú ochotu sa meniť

Najmladší učitelia do 34 rokov si najintenzívnejšie hľadajú novú prácu – najčastejšie v regiónoch, kde je ich plat nižší ako v iných zamestnaniach.

Neukazuje sa, že by si častejšie hľadali prácu napríklad učitelia matematiky či informatiky oproti učiteľom spoločenských predmetov.

 

Najčastejšie si hľadali prácu mladí učitelia s nízkymi schopnosťami. „Zahraničný výskum taktiež uvádza, že vysokokvalifikovaní učitelia s vysokou úrovňou kognitívnych zručností mali menšiu tendenciu hľadať si novú prácu a opúšťať učiteľské povolanie,“ vysvetľujú autori prieskumu.

Pre Romanu Kanovskú bolo prekvapivé, že až tretina učiteľov má malý alebo žiadny záujem o ďalšie vzdelávanie. Pre učiteľov je dôležité neustále hľadať inovatívne spôsoby učenia, aby držali krok s novými generáciami detí.

Veľmi nízky záujem ďalej sa učiť má takmer polovica najstarších učiteľov vo veku 55 až 65 rokov. „Toto sú takisto učitelia, ktorí už veľmi nezvažujú odchod z profesie a zostávajú učiť. Navyše v tejto vekovej kategórii sa nám potvrdila aj najnižšia úroveň čitateľskej gramotnosti učiteľov,“ vraví Kanovská. Štát by mal podľa nej motivovať najstarších učiteľov k sebarozvoju.

Na druhej strane, o ďalšie vzdelávanie majú záujem mladí učitelia do 35 rokov. „Tí však aj najviac uvažujú o zmene profesie a podnikajú na to aj aktívne kroky,“ varuje Kanovská.

 

Uverejnené v DenníkN 19. mája 2022

 

Pozývame vás na webinár a workshop o šikane

Ako predchádzať i riešiť šikanovanie a kyberšikanovanie medzi žiakmi, ako zvládnuť prevenciu rizík, ktoré ohrozujú deti a žiakov v on-line priestore? Pridajte sa na webinár s názvom Prevencia prostredníctvom rozvíjania osobnostných a komunikačných zručností žiakov. Bude sa konať 23. mája o 13:00 a získate praktické materiály s ukážkami aktivít. Stačí sa registrovať.

 

Vážení pedagógovia,

dovoľujeme si Vás pozvať na druhý webinár, ktorý Vám umožní spoznať a prakticky uplatniť ďalšie psychologické prístupy k prevencii a osobnostnému rozvoju žiakov s cieleným zameraním na  etické zásady a psychologické bezpečie  a na prípravu preventívneho programu.

Lektorovať a realizovať workshop bude odborníčka v oblasti školskej psychológie doc. Mgr. Lenka Sokolová, PhD. Spoločne sa zameriame na to ako predchádzať i riešiť šikanovanie a kyberšikanovanie medzi žiakmi, ako zvládnuť prevenciu rizík, ktoré ohrozujú deti a žiakov v on-line priestore (grooming, sexting…). Súčasťou budú aj praktické materiály s ukážkami aktivít, ktoré môžu účastníci a účastníčky využiť vo svojich triedach.

Podujatie sa bude konať online 23. mája 2022 od 13:00 do 15:00 hod. Odkaz na podujatie vám zašleme po registrácii. Účasť je zadarmo.

Vyplňte, prosím, prihlasovací formulár, ktorý poslúži na vyjadrenie Vášho záujmu a potvrdenie účasti na webinári a najneskôr do 19.mája 2022. Ak sa Vám nezobrazuje formulár nižšie na tejto stránke, kliknite pre jeho vyplnenie tu: https://bit.ly/3wwvyTj

Zaslaním vyplneného formuláru sa záujemca/záujemkyňa záväzne prihlasuje na webinár.

Ak by ste mali otázky, neváhajte sa na nás obrátiť prostredníctvom emailu lubica.bizikova@statpedu.sk

B. Gröhling: Do reformy vzdelávania sa zapojili aj žiaci a rodičia

Učitelia, rodičia aj žiaci sa mohli po prvýkrát zapojiť do tvorby nového modelu vzdelávania. Dovedna prišlo viac ako 370 podnetov. Takmer polovica z nich bola čiastočne alebo úplne zapracovaná. Ide o prvú reformu v školstve, ktorá sa realizuje zdola. Ďalším krokom bude vypracovanie vzdelávacích štandardov, ktoré prinesú nielen zmeny v obsahu učiva, ale aj zmeny v hodnotení žiakov, či zážitkové vzdelávanie.

Rezort školstva začiatkom roka predstavil východiskové dokumenty, ktorými prezentoval zámer a ciele reformy Vzdelávanie pre 21. storočie. Historicky po prvýkrát sa do diskusie o reforme školstva môžu zapojiť tí, ktorých sa zmeny dotýkajú, vrátane učiteľov z praxe, rodičov a samotných žiakov. Môžu sa tak spolupodieľať na novom obsahu a formách vzdelávania.

„Veľmi oceňujem všetkých učiteľov, riaditeľov a odborníkov, ktorí tvoria nový obsah vzdelávania. Vôbec po prvý raz sa na príprave zmien v učive podieľajú samotné školy a navyše ich aj pripomienkovala verejnosť, rodičia či žiaci. Naším cieľom je pripraviť moderné učivo hodné 21. storočia, v ktorom žiakov naučíme nielen si zapamätať informácie, ale vyhľadávať ich, pracovať s nimi, prepájať poznatky z rôznych predmetov a použiť ich v praxi,“ povedal minister školstva, vedy, výskumu a športu SR  Branislav Gröhling.

Štátny pedagogický ústav získal počas konzultácií s verejnosťou viac ako 370 konkrétnych inšpirácií, podnetov a komentárov. Smerovali najmä k potrebe zmien práce učiteľov na hodinách. Výsledkom bude menej memorovania a viac prepojenia učiva s praktickým životom. Žiaci, ktorí sa do konzultačného procesu zapojili prostredníctvom Žiackeho poradného výboru, by najviac ocenili diskusie o environmentálnych témach.

„Všetkými podnetmi sme sa zodpovedne zaoberali. 200 pripomienok sme vyhodnotili ako pripomienky k samotným predloženým dokumentom a z nich sme 147 buď priamo zapracovali do znenia samotných pripomienkových dokumentov alebo budú zohľadnené pri príprave ďalších kurikulárnych dokumentov. Po konzultácii s odborníkmi v jednotlivých komisiách sme 53 pripomienok nevedeli zapracovať bez zásadnej úpravy celej kurikulárnej zmeny. Ďakujeme všetkým, ktorí sa do procesu pripomienkovania zapojili,“ sumarizuje proces Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu.

 

Prečítajte si dokument Východiská zmien v kurikule základného vzdelávania

 

Ako budú zmeny vyzerať?

Mnohí žiaci sa dnes v slovenských školách necítia šťastne,  sú demotivovaní a nevidia zmysel toho, čo sa učia. Môže za to aj učivo, o ktorom v škole pasívne počúvajú, píšu poznámky, alebo sa ho musia učiť naspamäť bez porozumenia hlbších súvislostí. Chýba im prepojenie s reálnym životom a prax v zručnostiach pre život v 21. storočí. Nový štátny vzdelávací program má ambíciu otvoriť cestu a povzbudiť učiteľov, aby tento stav zmenili.

V súčasnosti sa veľa hovorí o kritickom myslení. Odborná verejnosť apeluje na to, aby žiaci nie len poznali definíciu pojmu, ale aby vedeli uplatniť princípy takéhoto spôsobu myslenia vo svojom každodennom živote. Budú sa to učiť napríklad tým, že budú na hodine viesť spor o tom, či sú lepšie autá na spaľovací alebo elektrický pohon. Budú musieť vyhľadať informácie o oboch typoch áut, ktoré im pomôžu zistiť, ktoré auto lepšie spĺňa kritériá. A napokon môžu zhodnotiť, ktorý zdroj informácií im pomohol najviac, ktorý obsahoval spoľahlivé informácie a ktorý bol nepravdivý či zavádzajúci.

Nový štátny vzdelávací program chce dať školám dostatočnú slobodu a podporu v tom, aby vedeli vzdelávať moderne.

„Chceme učiť žiakov tak, aby vedeli samostatne myslieť a zodpovedne konať na základe vedomostí a dát. Už dnes takto mnohé školy vedú svojich žiakov, no ďalšie nemajú odvahu s takýmito aktivitami začať,“ hovorí Martin Kríž z odboru kurikula a inovácií na ministerstve školstva.

 

Ďalšie kroky

Tieto mesiace odborníčky a odborníci v pracovných tímoch pripravujú návrhy vzdelávacích štandardov. Verejnosti budú predstavené na jeseň 2022, keď prejdú konzultačným procesom so všetkými dôležitými aktérmi z oblasti vzdelávania. Ich súčasťou budú opäť aj rodičia a žiaci.

Prvé školy na dobrovoľnej báze budú vyučovať podľa nového štátneho vzdelávacieho program v školskom roku 2023/2024. Plošne sa zmeny budú zavádzať v septembri 2026.

Východiskové dokumenty vo forme po zapracovaní pripomienok sú zverejnené na webovej stránke www.vzdelavanie21.sk.

1…212223